Siryjskija druzy prosiacca ŭ Izrail
14.12.2024 / 19:18
Šeść viosak na Hałanskich vyšyniach chočuć u Izrail. Pra heta pišuć izrailskija ŚMI, spasyłajučysia na videa schodu žycharoŭ. Arabskija karystalniki sacsietak aburanyja dziejańniami siryjskich druzaŭ, paviedamlaje Euronews.
Izrailski ściah łunaje kala tak zvanaj linii Alfa, jakaja adździalaje aneksavanyja Hałanskija vyšyni ad Siryi, 13 śniežnia 2024 hoda. Fota: Matias Delacroix / AP
Žychary šaści viosak na poŭdni Siryi, u jakich žyvie druzskaja mienšaść, paprasili Izrail dałučyć da siabie ich terytoryju i raspaŭsiudzić suvierenitet na ich nasielenyja punkty. Videa schodu ŭ vioscy Chader, raźmieščanaj na siryjskim baku Hałanskich vyšyń, napiaredadni apublikavała vydańnie Jewish Press.
Paviedamlajecca, što druzy aścierahajucca pieraśledu z boku isłamistaŭ, jakija pryjšli da ŭłady ŭ Siryi paśla padzieńnia režymu Bašara Asada. Na videa adzin z vystupoŭcaŭ pierad natoŭpam ź niekalkich dziasiatkaŭ čałaviek havoryć:
«Ad imia ŭsich žycharoŭ Chadera, i kali chtości piarečyć, kali łaska, skažycie… Kali nam daviadziecca vybirać, my vybieram mienšaje zło — być dałučanymi da (izrailskich) Hałanaŭ! … Los Chadera — heta los navakolnych viosak, my chočam paprasić dałučyć nas da našych surodzičaŭ na Hałanach, kab być svabodnymi ad niespraviadlivaści i pryhniotu».
Prysutnyja na schodzie adkazali na heta krykami: «My zhodnyja, my zhodnyja!»
U 1967 hodzie Izrail zaniaŭ častku Hałanskich vyšyń padčas Šaścidzionnaj vajny i anieksavaŭ ich u nastupnyja hady, u vyniku čaho čatyry siryjskija druzskija pasieliščy stali častkaj jaŭrejskaj dziaržavy. Ciapier tam žyvuć kala 24 tysiač čałaviek.
Druzskaja hramada Izraila, jakaja zbolšaha žyvie ŭ rehijonie Halileja, u sukupnaści pieravyšaje 250 tysiač čałaviek. Jaje pradstaŭniki dobra intehravanyja ŭ izrailskaje hramadstva i słužać u CACHAŁ.
Napiaredadni premjer-ministr Izraila Bińjamin Nietańjachu sustreŭsia z duchoŭnym lidaram druzskaj abščyny u Izraili Mavafiekam Taryfam. Jany abmierkavali padtrymańnie stabilnaści i biaśpieki ŭ miescach pražyvańnia druzaŭ na poŭdni Siryi.
Pra chvalavańni i pačućcio niapeŭnaści siarod druzaŭ, jakija apynulisia ŭžo druhi raz za paŭstahodździa ŭ epicentry supraćstajańnia pamiž Izrailem, Livanam i Siryjaj, pisali i jeŭrapiejskija ŚMI. Bo mnohija druzskija siemji ŭžo tady, u 1973-m, byli padzielenyja miažoj.
Siarod karystalnikaŭ sacsietak z Palestynskaj aŭtanomii i šerahu arabskich krain raście abureńnie takimi dziejańniami druzaŭ, choć hetaja navina pakul i nie była paćvierdžanaja aficyjna.