Našto Jeŭrasajuzu źniščać Biełaruś i kali Łukašenku stanie vyhadna źmianicca. Mikoła Buhaj adkazvaje Paźniaku
19.01.2025 / 20:33
Kab adroźnić praŭdu ad pamyłki, piša Mikoła Buhaj, časam dastatkova prahnać śćviardžeńnie praz samaje prostaje pravieračnaje pytańnie: dla čaho? Što heta daść?
Alaksandr Łukašenka i Uładzimir Pucin, 26 śniežnia 2024 hoda. Photo by Contributor Getty Images
«Jeŭrasajuz, asabliva Niamieččyna, pravodziać paśladoŭnuju palityku pa źniščeńni Biełarusi. Šlacham ekanamičnych sankcyj, admaŭleńnia ŭsialakich kantaktaŭ z dyktataram», — skazaŭ Zianon Paźniak.
A našto Jeŭrasajuzu — i «asabliva Niamieččynie»— źniščać Biełaruś? Źniščyć — kab što?
Što vyjhraŭ by 450-miljonny Jeŭrasajuz ad źniknieńnia 9-miljonnaj Biełarusi? Što vyjhrali b ad «źniščeńnia Biełarusi» Polšča i Litva, jakija siońnia majuć vyrašalny hołas u ES pa biełaruskim pytańni? Dla čaho Jeŭrasajuzu i jaho krainam, jakija vytracili 145 miljardaŭ dalaraŭ na ratavańnie Ukrainy, adnačasova źniščać Biełaruś, jakaja jość paŭnočnym fłanham toj samaj Ukrainy, jakaja jość takoj samaj krainaj pamiž impieryjalistyčnaj Rasijaj i ES?
Prymusiła mianie zadumacca i jašče adno pračytanaje na vychadnych mierkavańnie.
«Pry Łukašenku ja nie baču šancaŭ na prymireńnie, na poŭnaje pieravaročvańnie, na źmienu paradku dnia i hetak dalej, — skazaŭ Arciom Šrajbman.
— Ja dumaju, Łukašenka zrabiŭ vysnovy z 2020 hoda. I tamu ja nie padzialaju aptymizmu mnohich ludziej, jakija dumajuć, što možna jaho niejkimi zakałychvańniami, dyjałohami, pieramovami ŭciahnuć nazad va ŭmoŭny 2019-ty».
Nie pahadžajusia z hetaj dumkaj.
Łukašenka roznym užo byvaŭ i roznym jašče moža stać — kali zdaroŭje nie padviadzie.
Pryčyna situacyi — u Maskvie. Łukašenka — tolki funkcyja. I ŭsio toje, što robicca ŭ Biełarusi, robicca tamu, što Łukašenka akurat čałaviek z žaleznym razumieńniem łohiki.
Jon razumieje, što jon, pa ŭłasnaj duraści, ale ŭ piatli, i Maskva biez vahańnia zrobić ź im toje samaje, što z Pryhožynym zrabiła, jak tolki ŭ Kramli pastanoviać, što jon niedastatkova rusifikuje biełarusaŭ ci praźmierna zbližajecca, handluje, kantaktuje ź Jeŭropaj.
Pomniu pakazalnuju situacyju, kali na piku taho, što niekatoryja ličać «libieralizacyjaj», Andžej Duda byŭ hatovy pryjechać na Jeŭrapiejskija hulni ŭ Minsk. Voś byŭ by bałans: Pucin pravaruč, Duda levaruč. Minsk admoviŭsia, nie zachacieŭ. Tamu što jon nie chacieŭ bałansu navat tady.
Kali pamianiałasia b situacyja ŭ Maskvie (ci ich razumieńnie svaich intaresaŭ, ci prynamsi ich maniera pavodzin), to Łukašenku mahło b stać vyhadna źmianicca. Pakul ža Maskva takaja, jakaja jość, Łukašenku źmianiacca niavyhadna.
Prykra, dematyvujuča, navat paralizujuča ŭśviedamlać, nakolki mała ciapier ad nas, biełarusaŭ, zaležyć, nakolki my stali zakładnikami hieapalityki i pamyłak Łukašenki. Ale heta realnaść, ź jakoj treba žyć. Kab nie pieražyvać paśla frustracyi za frustracyjaj.
Tak, skažacie vy, nie ŭ Kramli rašajuć, što dziaŭčat na Akreścina trymać na hołym bietonie biez matracaŭ. Ale i nie ŭ Bruseli. To łukašenkaŭcy «tak heta bačać», hetak jany interpretujuć sihnały, jakija atrymlivajuć z Maskvy — hetkaja ŭžo ich maral, hetkija jany ludzi.
Pucinskaja Maskva — tam korań biełaruskich prablem.
Paźniak u svaim zaślapleńni navat nie zadumvajecca, što viaščaje svaje revielacyi na radyjo, jakoje finansujecca ź biudžetu krainy Jeŭrasajuza, jaki, u svaju čarhu, napaŭniajecca ŭ tym liku i z datacyj ES. Jeŭrasajuz tym časam adryvaje ad svaich ludziej, ad svaich patreb — a ludziam u Jeŭropie taksama chočacca i novych balnic, i mienšych padatkaŭ — dla Ukrainy, bo ES to akurat, bolšaść krain ES, razumiejuć, što korań — u Maskvie.
Paźniak napeŭna dumaje, što viadzie składanuju hulniu «vo spasienije», ale ŭ realnaści dla režymu jon nieśviadoma staŭ zručnym pamahatym. Pryčym tanna kaštavała heta «Łubiancy» (jahonaje słova). Taki biassłaŭny drejf takoha słavalubnaha čałavieka.