Rezka narastaje razryŭ miž rostam mužčyn i žančyn
26.01.2025 / 16:58
Analiz źviestak za stahodździe pakazaŭ, što rost i masa cieła ŭ mužčyn raśli ŭ dva razy chutčej, čym u žančyn.
Navukoŭcy vyjavili, što za apošniaje stahodździe rost i masa cieła mužčyn vyraśli značna bolš, čym u žančyn, što pryviało da pavieličeńnia pałavoha dymarfizmu — roźnicy ŭ fizičnych charaktarystykach pamiž mužčynami i žančynami.
Hetyja vysnovy byli apublikavany ŭ časopisie Biology Letters. U asnovie daśledavańnia lažyć analiz danych 135 tysiač čałaviek z 62 krain za 100 hadoŭ, sabranych Suśvietnaj arhanizacyjaj achovy zdaroŭja (SAAZ).
Dla analizu źmianieńniaŭ fizičnych paramietraŭ ludziej daśledčyki vykarystali pakazčyk Indeksu raźvićcia čałaviečaha patencyjału (Human Development Index — HDI). Jon uklučaje try asnoŭnyja kampanienty: prahnazavanuju praciahłaść žyćcia, kolkaść hadoŭ adukacyi i nacyjanalny dachod na dušu nasielnictva. HDI raźličvajecca pa škale ad 0 da 1, dzie 1 adlustroŭvaje maksimalna vysoki ŭzrovień žyćcia.
Navukoŭcy raźličyli, jak źmianieńnie HDI na 0,2 upłyvaje na siaredni rost i masu cieła ludziej. Jak i čakałasia, palapšeńnie achovy zdaroŭja i lepšy dostup da ježy pryviali da taho, što ludzi dadali ŭ roście i vazie. Ale kali aŭtary pahladzieli na adroźnieńni pamiž pałami, to byli ździŭleny, jak uzros pałavy dymarfizm.
Pavodle vynikaŭ, kožny raz, kali HDI ros na 0,2, mužčyny stanavilisia ŭ siarednim na 4 santymietry vyšejšymi i na 6,5 kiłahrama ciažejšymi, u toj čas jak žančyny dadavali ŭ rost usiaho 1,7 santymietra i ŭ masie cieła — 2,7 kiłahrama. Takim čynam, źmieny ŭ fizičnych paramietrach mužčyn adbyvalisia prykładna ŭ dva razy chutčej, čym u žančyn.
Daśledčyki taksama praanalizavali histaryčnyja źmieny. Prykładna kožnaja čaćviortaja žančyna, jakaja naradziłasia ŭ 1905 hodzie, była vyšejšaja za siaredniaha mužčynu svajho ŭzrostu. Dla žančyn, jakija naradzilisia ŭ 1958 hodzie, hety pakazčyk upaŭ prykładna da adnoj z vaśmi žančyn.
Takim čynam, jak zaŭvažajuć aŭtary, ich daśledavańnie vyjaviła, što mužčyny bolš adčuvalnyja da palapšeńnia abo paharšeńnia ŭmoŭ žyćcia, asabliva ŭ dziacinstvie i padletkavym uzroście, što spryjaje bolš značnym źmienam u ich fizičnych charaktarystykach.
Nielha adkidvać i taki faktar, jak evalucyjny adbor. Jon taksama adyhraŭ važnuju rolu. Vyšejšyja i macniejšyja mužčyny praciahvajuć usprymacca jak bolš zdarovyja i zdolnyja kankuravać za resursy. Heta pavyšaje ich šancy ŭ supraćlehłaha połu.
Aŭtary adznačajuć, što ŭmovy žyćcia ŭ dziacinstvie i padletkavych hadach nie tolki ŭpłyvajuć na indyvidualny rost, ale i farmirujuć roźnicu ŭ hetym pakazčyku pamiž mužčynami i žančynami. Tamu, na ich dumku, rost mužčyn i pałavy dymarfizm u roście mohuć vykarystoŭvacca jak karysnyja instrumienty dla acenki zdaroŭja nasielnictva.
Vučonyja zaŭvažajuć, što ich vyvady nieabchodna interpretavać z aściarožnaściu, bo jany majuć karelacyjny charaktar i patrabujuć paćviardžeńnia ŭ doŭhaterminovych daśledavańniach. Heta asabliva važna dla vyvučeńnia ŭpłyvu rańnich stresavych faktaraŭ na raźvićcio fizičnych paramietraŭ.