*** «Tamu kali nie adbudziecca ničoha nadzvyčajnaha, to mienavita Biełastok musić stać nastupnym punktam, kudy płanuje pierajechać naša siamja. Ja chaču, kab dzieci atrymali narmalovuju jeŭrapiejskuju adukacyju». *** Nie viedaju jaki ŭzrovień adukacyi ŭ Biełastoku, ale viedaju, što ŭ Hruzii chapaje zamiežnych škołaŭ (brytanskich, amierykanskich), dzie navučalny pracess poŭnaściu viadziecca pa jeŭrapiejskich i amierykanskich standartach, dzie 80% nastaŭnikaŭ z USA, UK, EU. Viadoma, navučańnie ŭ hetych škołach płatnaje. Ale i ŭroźvień adukacyi i viedańnie anhlijskaj movy budzie na adpaviednym uzroŭnie. Darečy, nakont viedańnia anhlijskaj movy, hruzinskaja moładź viedaje jaje na davoli vysokim uzroŭni adrazu paśla zakančeńnia škoły. Niejak zajšoŭ u kramu ŭ spalnym rajonie nievialikaha horada, tak maładyja dziaŭčyny pradavački rastłumačyli ŭsio pa anhlijsku na dobrym uzroŭni, B1 jak minimum. A byŭ u Polščy prajezdam, tak na maje pytyńni pa anhlijsku, bolšaść palakaŭ paciskała plačyma.
Dyk
03.03.2024
Vandroŭnik, Nie prydumlajcie. Polskaja moładź viedaje anhlijskuju nie horš, čym hruzinskaja.
Nie treba chłusić
03.03.2024
Vandroŭnik,Fantazior. Dva kliki i voś:"V chodie isśledovanija było vydieleno piať urovniej vładienija anhlijskim jazykom: očień vysokij, vysokij, sriednij, nizkij i očień nizkij. Po etim pokazatielam ocienivaliś 113 stran.Polša povtoriła prošłohodnij riezultat i zaniała 13-je miesto sriedi stran s vysokim urovniem znanija anhlijskoho. V riejtinhie 34 jevropiejskich stran Polša zanimajet 11 miesto. Łučšie vsieho anhlijskij znajut polaki v vozrastie ot 21 do 25 let.Vot strany, žitieli kotorych mohut pochvastaťsia łučšim znanijem etoho inostrannoho jazyka: Nidierłandy, Sinhapur, Avstrija, Danija, Norviehija, Šviecija, Bielhija, Portuhalija, JUAR, Hiermanija, Chorvatija, Hriecija, Polša, Finlandija, Rumynija.
chamsa
03.03.2024
a Staś Karpaŭ? ci jon užo nie ŭ Hruzii?
Maksim Dizajnier
04.03.2024
chamsa,
V Hruzii. Dažie v ofis chodit, za zarpłatu polskoho dvornika. Žiena, kotoruju riełocirovał JEPAM, s soboj zabrała. A tak by i dalšie pobirałsia v lubimom Minskie so svoimi hovnodizajnami. Postit v Fiejsbuki kartinki s chriučievom na viečierinkach s ukraincami.
Łukašvili
03.03.2024
Hruzija - ciopłaja kraina z dušeŭnymi ludźmi. Ale heta nie pra zakonapasłuchmianaść i cyvilizacyju. Bolšaść biełarusaŭ praz peŭny čas razumieje, što krainy JEZ dla ich bolš pryvabnyja. Dyj sami hruziny masava jeduć u jeŭrapiejskija krainy, kab žyć i pracavać.
Maksim Dizajnier
04.03.2024
Łukašvili,
Da-da, rodina, eto tam, hdie žopa v tieple. Buduŝeje dla ditiej, kotorych jeŝie dažie nie rodili. Hovnojedy liciemiernyje. Vot iz-za takich kak ty potom o biełarusach płocho dumajut.
Niešta
03.03.2024
A nachrana heta raskazvać usim ? Nu pierakryjuć hetyja mahčymaści, kirunak..., stanie viesialej ?
«Pracentaŭ 20 kuplajuć sabie tut žyllo, kab lehalizavacca». Biełarusy pra plusy i minusy žyćcia ŭ Hruzii