U nas taksama paśla likvidacyi łukašyzmu treba budzie pad korań bienzapiłoj usiu hetuju parazityčnuju sistemu čynuš i dziarždarmajedaŭ!
miascovy2
17.11.2024
Jość krytyčnaja acenka, što Milej złoŭžyvaje papulizmam, ale niahledziačy na heta jon śvieasablivy fenamien kantynientalnaha ŭzroŭniu. I jašče ja jaho vielmi pavažaju za asabistuju pazicyju nakont pravoŭ na ŭłasnaść, i asabistuju svabodu, jak asnovy na jakich budujecca ekanamična paśpiachovaje hramadstva.
Kub
17.11.2024
Cud heta tolki dla levakoŭ, jakija pryzvyčailisia žyć za hrošy, jakich nie majuć...
Libertarian
18.11.2024
Kub, Dyk Milej ža naadvarot pravy i zmahajecca ź lepšaj siabroŭkaj levakoŭ - inflacyjaj, jakuju jany hadavali i z dapamohaj papularyzacyi parazityŭnych idej "kali niama hrošaj na šykoŭny ład žyćcia -biary kredyt, a potym inflacyja jaho źjeść". Znajema, tak? Tolki ŭ Arhientynie hetaja prablema razoŭ 5 macniej čym u Biełarusi.
Ekanamist
17.11.2024
U čym cud? U tym što bolš za pałovu nasielnictva apynułasia za miažoj biednaści? A voś što piša pra Arhientynu doktar ekanamičnych navuk, a nie hrantavyja žurnaluhi, pieradrukoŭvajučyja ahitki MVF:
"V Arhientinie siejčas vtoraja bitva mieždu Milejem i kiršnieristami (storońnikami političieskoho kłana Kiršnierov, čto-to vrodie našieho Janukoviča).
Piervaja bitva - zakonoprojekt ob otmienie indieksacii piensij. Milej pobiedił, indieksaciju otmienili.
Vtoraja bitva - sokraŝienije hosudarstviennych raschodov na vysšieje obrazovanije.
Milej płanirujet sokratiť do 20-letnieho minimuma.
Tut s udivlenijem uznał, čto etot minimum - 5% VVP. Eto tolko na vuzy.
Dla sravnienija: v Ukrainie na VSIU sistiemu obrazovanija vydielajetsia poriadka 3% VVP (do vojny było čuť bolšie).
To jesť Mileju u nas jeŝie učitsia i učitsia. V časti diesocializacii, on s nami riadom nie stojał. Kak Mao riadom s Rusłanom Chaliłovym.
Zato u nieho ohromnyje uśpiechi v diele dieindustrializacii. Tut Milej riealno hihant: śniatije importnych pošlin, śnižienije NDS na import s 20% do 8%.
Zato druhim 50%, vsie proischodiaŝieje po kajfu: pojaviłoś mnoho diešievych importnych tovarov, nu i bajki pro "sokraŝienije hosudarstva" zachodiat na ura.
I eto nie ekonomičieskaja tieorija, a tiechnołohija prichoda k vłasti.
Kstati, Arhientina očień pochoža na nas.
Industrializacija pri Pieronie, kak u nas vo vriemiena USSR.
Parallelno rieprieśsii.
Zatiem u vłasti "upravlajuŝije hossobstviennosťju": u nas Kučma i Janukovič, u nich - kłan Kiršnierov (žiena i muž).
V itohie u naroda allerhija na industrializaciju i hosudarstvo.
Chotia poniatno, čto pričinno-śledstviennaja śviaź primitivnaja, na urovnie instinktov.
Kak u mojeho kota, kotoryj liznuł bytovuju chimiju voźle krana i potom nie chotieł piť, jele urazumieł, čto voda tut ni pri čiem, prosto choziainu nužno ostorožniej byť...
Tak i u nas, modiernizacija ekonomiki i rol hosudarstva associirujetsia isklučitielno s rieprieśsijami i kaznokradami, sootvietstvienno.
Na etoj vołnie i prichodiat k vłasti pravyje populisty, kotoryje priedłahajut "prostyje riešienija": vsie privatizirovať, otkryť hranicy dla importa, sokratiť socialnyje raschody.
So vriemieniem žiť v takoj stranie stanovitsia słožno: u biednych nie stajet dienieh rańšie druhich; zatiem dienieh niet užie i u tiech, kto po-bohačie: potomu čto oni nie mohut ničieho prodať biednym.
Kstati o privatizacii.
Siejčas v Arhientinie chotiat privatizirovať miestnyje avialinii. Učityvaja raźmier strany i otdalennosť riada provincij, hosudarstviennaja aviakompanija ihrała v Arhientinie rol našiej žieleznoj dorohi i električiek.
V obŝiem, była u nich aviakompanija. Kak u nas kohda-to čiernomorskoje parochodstvo.
Tiepieŕ pusť hotoviatsia k inostrannym aviakompanijam i nadiejutsia na łoukost.
V obšiem vsie kak u nas, nu priam do miełočiej."
Libertarian
18.11.2024
Ekanamist , Kamunista papłaviła) Tannyja zamiežnyja tavary dla takich krain jak Arhientyna dajuć praletaryjam šaniec atrymać viedy zadarma i pavysić human capital, a potym na ułasnym uzroŭni "upisacca ŭ rynačak". Vy viedajecie šmat arhientynskich vytvorcaŭ aŭto, telefonaŭ, kamputaraŭ? Ale ž vam tavaryš upyr usio "za dziaržavu kryŭdna")
Janka
18.11.2024
Ekanamist , a što "doktar ekanamičnych navuk" nia maje proźvišča? Što ž tyčycca taho, chto i dzie apynuŭsia - to varta ŭzhadać transfarmacyjny spad paśla raspadu SSSR i kamunistyčnaha łahiera. Ź jaho usie krainy vyjšli, voś tolki z roznymi vynikami. Ale ličyć cudam źnižeńnie inflacyi z 200 da 100 adsotkaŭ vielmi dziŭna. Spałučeńniem manietarnych i biudžetnych zachadaŭ inflacyja źbivajecca da 10% davoli lohka. Sapraŭdnyja ciažkaści pačynajucca pry dasiahnieńni adnaličbavych vieličyniaŭ, bo tady paŭstaje pytańnie bałansavańnia pamiž inflacyjaj i ekanamičnym rostam.
Ekanamist
18.11.2024
Libertarian, dziaržava jość najvyšejšaj prajavaj i uvasableńniem nacyi. Heta cytata z adnaho antykamunistyčnaha dziejača, kali što...
Ekanamist
18.11.2024
[Red. vydalena]
Kurt
18.11.2024
Utajmavaŭ dyk utajmavaŭ!? Hety arhientynski Harbačoŭ utajmuje. Dabje pramysłovaść, jakaja i tak na ładan dychaje, staniecca jak u poźnim SSSR, ci ŭ RB - papulizm i deindustrylizacyja. Niama prostych adkazaŭ na składanyja pytańni, ź bienzapiłoj asabliva. Kali narod hałasuje “sercam”, to chutka tamu samamu narožu prychodzicca adkazvać praz adno miesca.
Sum
18.11.2024
Pokul vyhladaje tak Što hety Milej zdaŭ na miasa chvoraha baćkoŭskaha kania. Zavieŭ sabie kata. I chvalicca, što kot nie taki pražerlivy, dy i paśvić jaho nia treba.
vik
18.11.2024
U kamientarach prychilniki Łukašenki. Usie za balšavikoŭ i sacyałačku.
babrujčanin
18.11.2024
???)) Ekśpieriemientatary z Mvf Štatam ni sprabavali radzić ??)) Viedaju hałoŭny sponsar i vyhada atrymalnik))) Štaty pustyja papierki drukuje $ pad vialiki % addaje u tym liku i svaje prablemy unutrannyje na usiuch ..i žyvie jak klešč .A my paśla ach.m kaho tam eci..d.ravasieki abiaruć?)) I što tam ich dzietki pi..šuć na ch- maskie))) Prykład ?? Dzie parady M VF dapamahli dabrabytu pracoŭnym siaredniamu kłasu ??? )))
Arhiencinski cud. Jak Milej utajmavaŭ inflacyju mienš čym za hod
"V Arhientinie siejčas vtoraja bitva mieždu Milejem i kiršnieristami (storońnikami političieskoho kłana Kiršnierov, čto-to vrodie našieho Janukoviča).
Piervaja bitva - zakonoprojekt ob otmienie indieksacii piensij. Milej pobiedił, indieksaciju otmienili.
Vtoraja bitva - sokraŝienije hosudarstviennych raschodov na vysšieje obrazovanije.
Milej płanirujet sokratiť do 20-letnieho minimuma.
Tut s udivlenijem uznał, čto etot minimum - 5% VVP. Eto tolko na vuzy.
Dla sravnienija: v Ukrainie na VSIU sistiemu obrazovanija vydielajetsia poriadka 3% VVP (do vojny było čuť bolšie).
To jesť Mileju u nas jeŝie učitsia i učitsia. V časti diesocializacii, on s nami riadom nie stojał. Kak Mao riadom s Rusłanom Chaliłovym.
Zato u nieho ohromnyje uśpiechi v diele dieindustrializacii. Tut Milej riealno hihant: śniatije importnych pošlin, śnižienije NDS na import s 20% do 8%.
Kak śledstvije, padienije ciełych słožnych siektorov ekonomiki, 52% nasielenija za čiertoj biednosti.
Zato druhim 50%, vsie proischodiaŝieje po kajfu: pojaviłoś mnoho diešievych importnych tovarov, nu i bajki pro "sokraŝienije hosudarstva" zachodiat na ura.
I eto nie ekonomičieskaja tieorija, a tiechnołohija prichoda k vłasti.
Kstati, Arhientina očień pochoža na nas.
Industrializacija pri Pieronie, kak u nas vo vriemiena USSR.
Parallelno rieprieśsii.
Zatiem u vłasti "upravlajuŝije hossobstviennosťju": u nas Kučma i Janukovič, u nich - kłan Kiršnierov (žiena i muž).
V itohie u naroda allerhija na industrializaciju i hosudarstvo.
Chotia poniatno, čto pričinno-śledstviennaja śviaź primitivnaja, na urovnie instinktov.
Kak u mojeho kota, kotoryj liznuł bytovuju chimiju voźle krana i potom nie chotieł piť, jele urazumieł, čto voda tut ni pri čiem, prosto choziainu nužno ostorožniej byť...
Tak i u nas, modiernizacija ekonomiki i rol hosudarstva associirujetsia isklučitielno s rieprieśsijami i kaznokradami, sootvietstvienno.
Na etoj vołnie i prichodiat k vłasti pravyje populisty, kotoryje priedłahajut "prostyje riešienija": vsie privatizirovať, otkryť hranicy dla importa, sokratiť socialnyje raschody.
So vriemieniem žiť v takoj stranie stanovitsia słožno: u biednych nie stajet dienieh rańšie druhich; zatiem dienieh niet užie i u tiech, kto po-bohačie: potomu čto oni nie mohut ničieho prodať biednym.
Kstati o privatizacii.
Siejčas v Arhientinie chotiat privatizirovať miestnyje avialinii. Učityvaja raźmier strany i otdalennosť riada provincij, hosudarstviennaja aviakompanija ihrała v Arhientinie rol našiej žieleznoj dorohi i električiek.
V obŝiem, była u nich aviakompanija. Kak u nas kohda-to čiernomorskoje parochodstvo.
Tiepieŕ pusť hotoviatsia k inostrannym aviakompanijam i nadiejutsia na łoukost.
V obšiem vsie kak u nas, nu priam do miełočiej."
Tannyja zamiežnyja tavary dla takich krain jak Arhientyna dajuć praletaryjam šaniec atrymać viedy zadarma i pavysić human capital, a potym na ułasnym uzroŭni "upisacca ŭ rynačak". Vy viedajecie šmat arhientynskich vytvorcaŭ aŭto, telefonaŭ, kamputaraŭ?
Ale ž vam tavaryš upyr usio "za dziaržavu kryŭdna")
Ale ličyć cudam źnižeńnie inflacyi z 200 da 100 adsotkaŭ vielmi dziŭna. Spałučeńniem manietarnych i biudžetnych zachadaŭ inflacyja źbivajecca da 10% davoli lohka. Sapraŭdnyja ciažkaści pačynajucca pry dasiahnieńni adnaličbavych vieličyniaŭ, bo tady paŭstaje pytańnie bałansavańnia pamiž inflacyjaj i ekanamičnym rostam.
Što hety Milej zdaŭ na miasa chvoraha baćkoŭskaha kania.
Zavieŭ sabie kata.
I chvalicca, što kot nie taki pražerlivy, dy i paśvić jaho nia treba.
Viedaju hałoŭny sponsar i vyhada atrymalnik)))
Štaty pustyja papierki drukuje $ pad vialiki % addaje u tym liku i svaje prablemy unutrannyje na usiuch ..i žyvie jak klešč .A my paśla ach.m kaho tam eci..d.ravasieki abiaruć?)) I što tam ich dzietki pi..šuć na ch- maskie)))
Prykład ?? Dzie parady M VF dapamahli dabrabytu pracoŭnym siaredniamu kłasu ??? )))