Mierkavańni33

«Ajcišniki nie buntujuć, nu i chren ź imi». Libier pra Jančeŭskaha, Bahracova i Dobkina

U vialikaj razmovie «Tok» adzin sa stvaralnikaŭ płatformy «Hołas» raspavioŭ pra viadomych u IT ludziej i patłumačyŭ matyvacyju svaich i čužych učynkaŭ.

Pavieł Libier v studii "TOK"
Pavieł Libier. Kadr ź videa jutub-kanała «TOK»

Usievaład Jančeŭski. «Jon nie pieraškadžaŭ kiraŭnikam kampanij žyć, a jany — jamu»

Pavieł Libier adznačaje, što značnaść kiraŭnika PVT trochi efiemiernaja, bo Park — heta abjadnaŭčy parason, jaki stvaraje dobryja padatkovyja ŭmovy dla kampanij. Administracyja PVT nie kiruje rabotaj hetych kampanij i asabliva nie ŭmiešvajecca ŭ jaje. Asnoŭnaja zadača — sačyć za tym, kab była dastatkova prazrystaja spravazdačnaść. 

«Tamu z kiraŭnikom PVT navat kiraŭniki IT-kampanij, mahčyma, nie sustrakalisia. Jon im nie pieraškadžaje žyć, jany — jamu. I na hetym dalikatnym bałansie ŭsio heta i pracuje. Z punktu hledžańnia padrymki ŭsioj hetaj ekasistemy, heta narmalnaja apieracyjnaja rabota. Ja liču, što jon [Jančeŭski] absalutna ź joj spraŭlaŭsia», — padkreśliŭ Libier.

Pry hetym, jak kaža Pavieł, rola kiraŭnika absalutna apieracyjnaja. «Ja nie bačyŭ ni da Jančeŭskaha, kali tam byŭ Capkała, ni paśla niejkich stratehičnych zruchaŭ», — adznačaje Libier.

Na dumku Paŭła, padčas pratestaŭ Usievaład Jančeŭski, jak i bolšaść čynoŭnikaŭ, vybiraŭ, čyj bok pryniać.

«I amal usie čynoŭniki pryniali bok isnujučaha režymu, tamu što dla ich tak było bolš zvykła. Da taho ž jany dastatkova chutka zhubili nadzieju na pieramohu mirnych pratestaŭ. Akramia hetaha, jak viadoma ź insajdarskaj infarmacyi, čynoŭnikam dobra «pajeździŭ pa vušach» Łukašenka. Jon prasiŭ zastacca ź im, bo pratesty ŭsio roŭna skončacca, jak heta było ŭ 2015-m, 2010-m. Pra ich nichto nie zhadaje. A voś žyćcio svajo čynoŭniki mohuć sapsavać», — miarkuje ajcišnik.

Płany Łukašenki adnosna PVT

Kali PVT budzie pieraškadžać režymu, jaho zakryjuć zaŭtra, miarkuje Libier.

«Apošnija 2,5 hoda zusim nie idzie razmova ab aptymizacyi, stratehičnym płanavańni, rašeńni, što rabić z ajcišnikami. Zadača inšaja — začyścić hramadstva, vyrazać usich niepažadanych. Stvaryć umovy, pry jakich jany mohuć isnavać. Treba zrazumieć, što rabić z Rasijaj, jakaja prajhraje. Haryzont płanavańnia — niekalki dzion.

I ŭ hetach umovach im zusim nie da pytańnia losu PVT. Ajcišniki nie buntujuć, nu i chren ź imi».

Maksim Bahracoŭ. «Čałaviek ź lohkim floram avanturnaści»

Z Maksimam Bahracovym, jaki na chvali pratestaŭ 2020 hoda syšoŭ z pasady staršaha vice-prezidenta JEPAM, viarnuŭsia z ZŠA u Biełaruś i ŭvajšoŭ u Kaardynacyjnuju radu, Libier znajomy bolš pa pracy. Charaktaryzuje jaho jak uzvažanaha, adkaznaha čałavieka.

«Pry hetym u im zaŭsiody byŭ lohki flor avantury. Tamu ja spačatku ździviŭsia, ale ździŭleńnie chutka prajšło. Jon ščyry, adkryty. I nie dziŭna, što jon pasprabavaŭ dapamahčy», — ličyć Libier.

Na jaho dumku, Bahracoŭ syšoŭ z publičnaj prastory, tamu što tuju misiju, jakuju jon sprabavaŭ zrabić — naładzić mastki pamiž pratestam i isnujučym režymam, — ciapier nielha realizavać, bo ŭsio pieratvaryłasia ŭ absalutna miortvaje pole.

«Jamu niama čaho na hetaj prastory rabić. I tym bolš, što jon byŭ u [Kaardynacyjnaj] radzie, jakuju abviaścili ekstremisckaj i pačali zatrymlivać udzielnikaŭ. Tamu i ŭ Biełarusi jamu rabić niama čaho. Bo jaho mohuć zatrymać. Toj typ pracy, jaki jon sprabavaŭ rabić, ciapier nie zapatrabavany», — tłumačyć Pavieł Libier.

Jak Dobkin uspryniaŭ sychod Libiera

Kali Pavieł Libier abviaściŭ kiraŭniku JEPAMa Arkadziu Dobkinu, što sychodzić z kampanii, to pačuŭ u adkaz, što jon darosły čałaviek, jaki samastojna prymaje rašeńni.

Pavieł adznačaje: «Kali ty nie źbiraješsia dalej praciahvać pracavać pa svajoj roli, to ty svabodny zajmacca čym chočaš. Tamu što kampanija JEPAM da hetaha nijakich adnosin nie maje. Adpaviedna, tvaje asabistyja spravy, prajekty — biezumoŭna tvaje asabistyja».

Svoj učynak jon tłumačyć nastupnym čynam: «Heta byŭ čas supiernatchnieńnia. I ty razumieŭ, kali ŭ ciabie ciapier jość šans čymści dapamahčy, niešta źmianić i tabie dziela hetaha nieabchodna zvolnicca, niahledziačy na toje, što ty adpracavaŭ 18 hadoŭ u kampanii, to i čort ź im».

Libier nie chvalujecca, što nie znojdzie pracu. Jon adznačaje, što maje dastatkova raznastajny dośvied i dastatkovuju kolkaść prapanoŭ dla taho, kab pajści i pracavać znoŭ.

«Za dva z pałovaj hoda, kali ja farmalna biespracoŭny, ja atrymaŭ takuju kolkaść dośviedu, novych znajomstvaŭ, prajektaŭ, što vielmi ŭdziačny hetamu dośviedu. I ŭ mianie niama nijakaha škadavańnia, što ja syšoŭ ź JEPAMu», — padkreślivaŭ Pavieł Libier.

Hladzicie całkam:

Kamientary3

  • NieLibier
    28.03.2023
    [Red. vydalena]
  • Ŭ
    29.03.2023
    Libier krasunčyk!
    prahrama Hołas dazvoliła dakazać aficyjna što łukašenka praihraŭ , a narod (Cichanoŭskaja) pieramahła!
    heta byŭ šah napierad u paraŭnańni z prošłymi hadami "bajkotaŭ" i inšaha!
  • Ŭ
    29.03.2023
    Tolki rodnuju movu kab adkazvać u inter'ŭju moh by i vyvučyć!
    a to buduvać ruskamoŭnuju "Biełaruś budučyni" takaja sabie zaduma!


    Ludzi, nie saromiejeciesia razmaŭlać na trasiancy! heta taksama našaje! nikoli ty dobra movu nie vyvučyš, kali budzieš maŭčać, kali nia budzieš jej karystacca! 

«U nas fobija žyvoj kamunikacyi. A seks mienš važny, čym dla minułych pakaleńniaŭ». Zumiery adkazvajuć na pretenzii da svajho ładu žyćcia

«U nas fobija žyvoj kamunikacyi. A seks mienš važny, čym dla minułych pakaleńniaŭ». Zumiery adkazvajuć na pretenzii da svajho ładu žyćcia

Usie naviny →
Usie naviny

Žachlivaja historyja ŭ «Minsk-Śviecie»: sabaka na dvary naparoŭsia na šampur, haspadynia ličyć, što jaho ŭvatknuli naŭmysna1

Što rabić, kali vaš telefon upaŭ u šachtu lifta?5

Biełaruskija astravy, pra jakija vy mahli nie viedać2

Zialenski raskazaŭ, jak bačyć «ździełku» z Trampam pa karysnych vykapniach9

U Pieciarburhu muzyka vykinuŭsia z 10-ha paviercha, kali da jaho pryjšli ź pieratrusam za «finansavańnie USU»7

Žurnalista Ihara Iljaša abvinavačvajuć pa dvuch kryminalnych artykułach1

U Biełarusi ŭsio ž taki zabaroniać Chahi Vahi. Ministr adukacyi ličyć, što hetaja cacka pravakuje hvałt11

Tramp płanuje sustrecca ź Zialenskim na nastupnym tydni12

U jaki dzień u 2020-m mahli zdarycca pieramieny? Polski dypłamat vydaŭ knihu ab pracy ŭ Biełarusi i daŭ adkaz na heta pytańnie32

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«U nas fobija žyvoj kamunikacyi. A seks mienš važny, čym dla minułych pakaleńniaŭ». Zumiery adkazvajuć na pretenzii da svajho ładu žyćcia

«U nas fobija žyvoj kamunikacyi. A seks mienš važny, čym dla minułych pakaleńniaŭ». Zumiery adkazvajuć na pretenzii da svajho ładu žyćcia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić