Hramadstva4141

Majem svoj hranit, ale darohi solim. Čamu b nie pasypać kroškaj, jak skandynavy?

Pavodle źviestak za 8 lutaha 2013 dziažurna-dyśpietčarskaj słužby «Biełaŭtadar», z pačatku zimovaha pieryjadu na darohi krainy vysypali 452 tysiačy ton piasčana-solevaj sumiesi i kala 62 tysiač ton čystaj soli. Ujaŭlajecie: bolš za 500 miljonaŭ kiłahram, pa 50 kh na kožnaha biełarusa! A jašče zima nie skončyłasia.

Hetaja sol raźjadaje kuzavy mašyn, abutak i sušyć drevy ŭzdoŭž daroh.

Hatovyja choć siońnia

Biełaruś — nie Skandynavija, što litaralna staić na hranicie, ale hranit jość i ŭ nas — vializnaje radovišča ŭ Mikaševičach. I tam navat vyrablajuć hranitnuju krošku.

U adździele markietynhu mikaševickaha «Hranita» kažuć, što darožniki zamaŭlajuć jaje, ale tolki dla jamačnaha ramontu i ŭ jakaści adnaho z kampanientaŭ pry vyrabie asfaltu.

Načalnik adździeła markietynhu Michaił Fiedarovič zapeŭniŭ: kali vykarystańnie kroški stanie ekanamična metazhodnym, pradpryjemstva choć siońnia hatovaje adhruzić jaje ŭ nieabchodnaj kolkaści. Na siońnia cana 1 t hranitnaj kroški (frakcyja 2–4 mm) składaje na zavodzie kala 90 000 rubloŭ.

Skandynaŭski padychod

U Finlandyi zimoj darohi pasypajuć hranitnaj kroškaj. Pryčym viasnoj jaje źbirajuć, myjuć, prasušvajuć i zachoŭvajuć da nastupnaj zimy!

U siarednim za zimovy siezon stračvajecca kala čverci vysypanaj na darohi kroški. Tak robiać i ŭ Estonii. Akramia taho, ułady Talina štohod biaspłatna vydajuć žycharam horada hranitnuju krošku dla pasypańnia darožak kala žyłych damoŭ.

Letaś dośvied Finlandyi zapazyčyli ŭ niekatorych haradach Rasii.

U Šviecyi ž praktykujuć taki sposab. Darohi čyściać ad śniehu nie da kanca. Jaho prykatvajuć, a paśla hetaha na spresavany słoj śniehu sypluć haračuju hranitnuju krošku. Jana chutka ŭmiarzaje ŭ śnieh, i takim čynam stvarajecca šurpataje darožnaje pakryćcio.

Sollu pa skury

Nie sakret, što apracoŭka daroh piasčana-solevaj sumieśsiu maje admoŭnyja nastupstvy. Najpierš, heta škoda ekałohii i karozija kuzavaŭ aŭtamabilaŭ, a taksama papsavany abutak piešachodaŭ.

Niekalki hod tamu darožniki pačali šyrej vykarystoŭvać chłaryd natryju (techničnuju sol), jaki, jak ličycca, mienš škodny dla pryrody.

U minskich STA raskazali, što całkam likvidavać pahrozu karozii ad darožnych sumiesiaŭ praktyčna niemahčyma, možna tolki minimizavać z dapamohaj acynkoŭki kuzava, apracoŭki jaho antykarazijnymi materyjałami.
Asablivuju niebiaśpieku dla aŭto ŭjaŭlaje piasčanaja sumieś: drobnyja kamieńčyki prabivajuć farbu na kuzavie, sol traplaje ŭ paškodžanyja miescy i raźjadaje mietał.

Sol ź piaskom pieratvaraje śnieh na chodnikach u brudnuju kašu, jakaja mocna psuje abutak. Jak i ŭ vypadku z aŭto, całkam abaranicca ad soli nie ŭdasca. Zastajecca paraić apracoŭvać abutak admysłovymi aerazolami, čyścić jaho i svoječasova sušyć.

Čystaja ekanomika?

U pres-słužbie departamienta «Biełaŭtadar» raskazali, što hranitnaja kroška ŭ Biełarusi nie ŭžyvajecca z ekanamičnych pryčyn. «Skandynaŭskija krainy ŭ litaralnym sensie stajać na hranicie. Dla ich heta biaspłatnaja syravina. Dla Biełarusi taki materyjał zanadta darahi», — patłumačyŭ kiraŭnik pres-słužby Alaksiej Piekun. Našy darožniki vybirajuć samyja tannyja i dastupnyja materyjały. Darohi pasypajucca adkidami salihorskaha «Biełaruśkalija», chodniki i piešachodnyja zony niekalki hod pa zahadzie Ministerstva achovy zdaroŭja apracoŭvajuć charčovaj sollu.

Iniercyja minułaha

Adnak, jak vyśvietlili my, na siońnia hranitnaja kroška kaštuje mienš za piasčana-solevuju sumieś! Krošku «Hranit» pradaje pa 90 000 za franka-vahon, piasčana-solevuju sumieś «Biełaŭtadar» kuplaje za 113700.

Praŭda, uličvać treba jašče i toje, jakuju masu taho i druhoha treba vysypać z raźliku na kvadratny mietr pakryćcia, i pry jakoj tempieratury. Kolkaść vykarystanaj sumiesi zaležyć ad umovaŭ nadvorja i kolkaści śniehu. Varta ŭličvać taksama mahčymaść paŭtornaha vykarystańnia kroški. Karaciej, kančatkova supastavić košt pasypki kroškaj i sollu mohuć tolki śpiecyjalisty.

Jasna tolki, što z ulikam roznych faktaraŭ vykarystańnie hranitnaj kroški vyhladaje bolš prahresiŭnaj technałohijaj. Zastajecca, kab chtości ŭ vysokim kiraŭnictvie źviarnuŭ na heta ŭvahu.

***

Cana za tonu

Hranitnaja kroška — 90 000 (franka-vahon).

Piasčana-solevaja sumieś — 113700 (franka-vahon).

Kamientary41

«U hateli staić achova tolki praz toje, što ty biełaj rasy». Jak biełarus pracavaŭ u Vjetnamie, Zimbabve i Filipinach9

«U hateli staić achova tolki praz toje, što ty biełaj rasy». Jak biełarus pracavaŭ u Vjetnamie, Zimbabve i Filipinach

Usie naviny →
Usie naviny

Rekordnaja kolkaść mihrantaŭ sprabavała patrapić ź Biełarusi ŭ Litvu1

Ozi Osbarn i Black Sabbath anansavali finalny kancert2

Što moža pahražać tym, chto pisaŭ u bot «Biełaruskaha Hajuna»? I što možna zrabić ciapier18

Amal 30 kiłahramaŭ. Biełarus dziesiać hadoŭ źbiraŭ maniety: voś kolki ŭdałosia sabrać3

«Ceny jak u stałovaj». Błohier šakavany koštam abiedu ŭ minskim piacizorkavym hateli3

U Jeŭropie płanujuć stvaryć śpiectrybunał dla Pucina6

U Homieli za seksualny hvałt sudziać ideołaha kaledža2

16-hadovaha padletka z Vaŭkavyska asudzili za zrezany čyrvona-zialony ściah1

U Hrodzienskim zaaparku pasiabravali makaki i trus3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«U hateli staić achova tolki praz toje, što ty biełaj rasy». Jak biełarus pracavaŭ u Vjetnamie, Zimbabve i Filipinach9

«U hateli staić achova tolki praz toje, što ty biełaj rasy». Jak biełarus pracavaŭ u Vjetnamie, Zimbabve i Filipinach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić