Pryvodzim cytatu sa zvarotu patryjarcha Kiryła da viernikaŭ, ź jakim jon vystupiŭ 3 krasavika paśla liturhii.
![](http://d2u25kyqy2mqv5.cloudfront.net/img/w840d4webp1/photos/z_2022_04/-2dvi9.jpg.webp)
Siońnia słova «niezaležnaść» časta ŭžyvajecca ŭ adnosinach amal usich krain śvietu. Ale heta niapravilna, tamu što bolšaść krain śvietu znachodziacca ciapier pad kałasalnym upłyvam adnoj siły, jakaja siońnia, na žal, supraćstaić sile našaha naroda. I pakolki heta tak, pakolki tam vialikaja siła, to i my pavinny być vielmi mocnymi. Kali ja kažu «my», ja maju na ŭvazie, u pieršuju čarhu, Uzbrojenyja siły — ale nie tolki.
Uvieś naš narod siońnia pavinien pračnucca, schamianucca, zrazumieć, što nastaŭ čas asablivy, ad jakoha moža zaležać histaryčny los našaha naroda.
Mienavita tamu ja siońnia mienavita tut, u hetym chramie, ździajśniaŭ Boskuju liturhiju — kab sustrecca ŭ pieršuju čarhu z pradstaŭnikami našych Uzbrojenych sił, źviarnucca da ich, a praź ich — da ŭsioj našaj armii, da fłotu, da ŭsich abaroncaŭ Ajčyny, kab jany ŭśviedamlali histaryčnuju važnaść momantu, jaki my pieražyvajem. Jašče i jašče raz chaču skazać: my miralubnaja kraina i vielmi miralubivy, šmatpakutny narod, jaki paciarpieŭ ad vojnaŭ tak, jak mała chto ź jeŭrapiejskich narodaŭ. U nas niama nijakaha imknieńnia da vajny ci da taho, kab rabić niešta, što mahło b nanieści škodu inšym. Ale my ŭžo tak vychavany ŭsioj našaj historyjaj, što lubim svaju Ajčynu i budziem hatovyja abaraniać jaje tak, jak tolki ruskija mohuć abaraniać svaju krainu.
<…>
Viadoma, kali ja kažu ŭsio heta, ja nie pierastaju adčuvać tryvohu za ŭsich ludziej, jakija žyvuć u tych miescach, dzie siońnia adbyvajucca vajennyja sutyknieńni. Bo ŭsio heta — ludzi i narody Śviatoj Rusi, usio heta našy braty i siostry. Ale, jak u Siaredniaviečča, žadajučy asłabić Ruś, roznyja siły sutykali bratoŭ adzin z adnym, pahružajučy ich u mižusobicu, tak adbyvajecca i siońnia. A tamu treba zrabić usio, što my tolki možam zrabić, kab spyniłasia krovapralićcie i kab nie było niebiaśpieki mižusobicy z usimi jaje nastupstvami.
Ale pry hetym my pavinny być viernyja — kali ja kažu «my», ja maju na ŭvazie, u pieršuju čarhu, vajskoŭcaŭ — svajoj prysiazie i hatoŭnaści «dušu svaju pakłaści za bližniaha svajho», jak śviedčyć ab tym słova Božaje.
Kamientary