Ekanomika1212

Biełaruskija banki ŭdała śpiekulujuć na dysparytecie stavak z Rasijaj. Rasijanie nam dvojčy prypłačvajuć

Biełaruski bankaŭski siektar pakazvaje rekordnyja prybytki pa vynikach 2024 hoda. Adnačasova adšturchnulisia ad nula staŭki pa valutnych depazitach. Biznes zajzdrościć pośpiecham bankiraŭ, ale chvalujecca ab roście stavak pa kredytach i abrysach kryzisu likvidnaści. 

Biełaruskija banki dali spravazdaču ab rekordnych pośpiechach pa vynikach minułaha hoda. U spravazdačnaści pa stanie 1 śniežnia 2024 bankaŭskaja śfiera atrymała prybytak pamieram 3,42 miljarda rubloŭ. Resurs banki24.by prahnazuje vynik 3,7 miljarda rubloŭ pa vynikach hodu, što na 800 miljonaŭ bolš za vyniki 2023 hoda. 

Rost prybytkaŭ, biezumoŭna, zaležyć ad sukupnaści roznych faktaraŭ. Ale surazmoŭcy «Našaj Nivy» z bankaŭskich kołach źviartajuć uvahu na adnu ź nievidavočnych pryčyn finansavaj paśpiachovaści. Biełaruskija kamiersanty adnačasova padkreślivajuć svaje aściarohi adnosna ŭpłyvu hetaha sakretu na rost stavak pa kredytach, jakija apieradžajuć naturalny rost i ŭpłyvajuć na finansavyja madeli.

Sutnaść u tym, kažuć bankiry, što biełaruskija banki ŭ 2024-m zachapilisia kredytavańniem nierezidentaŭ pad harantyi rasijskich bankaŭ.

Pryčynaj staŭ dysparytet stavak u Biełarusi i Rasii. U Rasii rasła klučavaja staŭka, adbyłosia niekalki padjomaŭ z 16% da 21%. U Biełarusi staŭka refinansavańnia — 9,5%. U nas hrošy tańniejšyja, a ŭ Rasii ich cana ŭźlacieła. 

Staŭki pa kredytach dla biznesu ŭ Rasii dachodziać da 30% hadavych. U Biełarusi hrošy možna ŭziać pad 19%. 

Što stali rabić u takoj situacyi rasijanie? Rasijskaja kampanija adkryvała rachunak u biełaruskim banku, a ŭ rasijskim banku zapytvała bankaŭskuju harantyju dla atrymańnia kredytu ŭ Biełarusi. Zvyčajny taryf na takuju pasłuhu — heta 2%. Ale i ź im vynikovaja staŭka vychodzić mienšaj, čym u Rasii.

Pad hetuju harantyju biełaruskija banki pahadžajucca vydavać kredyt nierezidentu na biełaruski rachunak, ź jakoha rasijanie apłačvajuć svaje kantrakty — albo impartnyja, kali heta zachodniaja valuta, albo rasijskija, kali heta rasijski rubiel.

«Składvajecca paradaksalnaja situacyja. Biełaruskaja ekanomika — pa sutnaści, parazit pry rasijskaj — pačynaje kredytavać svajho kredytora. Łukašenka vyprošvaje hrošy ŭ Pucina, a kali jany traplajuć u bankaŭskuju sistemu Biełarusi, to viartajucca ŭ Rasiju, kab tam abiarnucca i viarnucca ŭ Biełaruś z bankaŭskaj maržoj. Umoŭny pucinski miljard, takim čynam pa rynkavych taryfach pryraście za hod na 20%», — razvažaje adzin z našych surazmoŭcaŭ. 

U pryhožaj finansavaj śpiekulacyi jość minusy, niepaźbiežnyja pry vialikaj sinchranizacyi dvuch sistem: staŭki pa kredytach, navat pry zastyłaj staŭcy refinansavańnia ŭ Biełarusi, pakazvajuć tendencyju da rostu.

«U Biełarusi kredytnyja staŭki i dla biełaruskich kampanij, i dla fizičnych asob buduć raści tempami, vyšejšymi za naturalnyja. I navat antynaturalnymi — što ciapier i adbyvajecca. Hrošy stanoviacca daražejšymi, ich častka ŭ sabiekošcie biełaruskich tavaraŭ raście, raście sam sabiekošt i, adpaviedna, ceny na pradukcyju. Biełaruskaj ekanomicy stanuć ułaścivy chvaroby rasijskaj, jakimi my da taho nie zaražalisia. Razam z hetym, praŭda, vyjhrajuć układčyki valutnych depazitaŭ, pa jakich taksama rastuć staŭki — razdaŭšy hrošy i adčuvajučy dalejšy popyt, banki sprabujuć znajści ich na rynku. Ale kožny pracent nienaturalnaha rostu staŭki pa valutnym kredycie ŭnutry Biełarusi — heta pracent źjedzienaj rentabielnaści, jaki, kali jon važny dla pracazdolnaści finansavaj madeli, my pierakładziem na spažyŭca», — dadaŭ minski biźniesmien, jaki aktyŭna karystajecca valutnymi kredytami. 

Abjomy kredytaŭ, vydadzienych biełaruskimi bankami nierezidentam, składana acanić biez dostupu da spravazdačnaści Nacbanka. 

Kamientary12

  • Piotr Piatrovič
    03.01.2025
    U Novy hod - sa staraj pieśniaj. Vy ŭvohule razumiejecie, što takoje staŭka refinansavańnia ŭ Biełarusi? Nichto pad jaje nie kredytuje, alo! Heta vykarystoŭvajecca vyklučna dla subsidavanych kredytaŭ "svaim" pradpryjemstvam.
    I dzie možna atrymać harantyju ŭ 2% pad kredyt navat chaj i ŭ 10%? Takoje ekanamična niemahčyma, kab bank za kapjo braŭ na siabie ryzyki sucelnaj niaspłaty, a niejki biełaruski bančok chalaŭna rubiŭ babłosik. Nu vyvučycie vy ŭžo matčastku narešcie!
  • %% rost
    03.01.2025
    Bylo 0.01%, a stala 1.5% - maximum 2%. Tak shto rost % pa depazitach yosc.
  • Nam
    03.01.2025
    ...

Kudy mohuć departavać 323 biełarusaŭ z ZŠA paśla ŭkaza Trampa? I chto hetyja ludzi?

Kudy mohuć departavać 323 biełarusaŭ z ZŠA paśla ŭkaza Trampa? I chto hetyja ludzi?

Usie naviny →
Usie naviny

U PVT źjaviłasia 48 novych rezidentaŭ, 15 — z zamiežnym kapitałam3

Siłaviki zatrymali nie tolki brata palityčnaha emihranta z Homiela, ale i jaho baćku

Padletku sa Žłobina dali chatniuju chimiju za toje, što sarvaŭ dziaržaŭny ściah2

Azierbajdžan spyniŭ u krainie dziejnaść «Rassupracoŭnictva»9

Łukašenka zajaviŭ pra ŭzmacnieńnie paŭnamoctvaŭ miascovaj ułady ŭ dačynieńni da pryvatnaha siektara9

U «Minsk-Śviecie» siońnia zdaryŭsia patop4

Stryžak nazvaŭ, kolki zvarotaŭ pryjšło ŭ BYSOL praz uzłom «Biełaruskaha Hajuna»2

Na trasie Minsk — Brest ciahnik źbiŭ mikraaŭtobus

Cichanoŭskaja: «Apošni raz ja čuła hołas muža čatyry hady tamu». Siarhiej Cichanoŭski znachodzicca ŭ režymie inkamunikada 700 dzion13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kudy mohuć departavać 323 biełarusaŭ z ZŠA paśla ŭkaza Trampa? I chto hetyja ludzi?

Kudy mohuć departavać 323 biełarusaŭ z ZŠA paśla ŭkaza Trampa? I chto hetyja ludzi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić