Hramadstva11

Z ułady — u apazicyju, a potym nazad. Jakija palityki i aktyvisty kardynalna źmianiali svaje pohlady

Pryŭładnyja telehram-kanały pieryjadyčna publikujuć śpisy ludziej, jakija paśla vybaraŭ prademanstravali svaju hramadzianskuju pazicyju. A chto sapraŭdy źmianiaŭ svaje pohlady ledź nie na 180 hradusaŭ? Sabrali samyja cikavyja historyi. Spojler — niekatoryja z hierojaŭ pierachodzili z ułady ŭ apazicyju navat niekalki razoŭ.

Piotr Kraŭčanka

U savieckija časy byŭ papularny afaryzm «Ot Iljiča do Iljiča biez infarkta i paraliča». Havorka išła pra Anastasa Mikajana, jaki zajmaŭ pasady ŭ kiraŭnictvie SSSR ad Lenina da Brežnieva (abodva źjaŭlalisia Iljičami). U biełaruskaj palitycy ź Mikajanam možna paraŭnać Piatra Kraŭčanku, jaki byŭ svaim pry samych roznych palityčnych režymach.

Padčas pierabudovy jon źjaŭlaŭsia sakratarom minskaha harkama pa ideałohii i ŭsprymaŭsia jak kamunist z nacyjanalnaj pazicyjaj. Potym staŭ pieršym ministram zamiežnych spraŭ niezaležnaj Biełarusi i achvotna kantaktavaŭ z emihracyjaj.

Paśla parazy svajho patrona Viačasłava Kiebiča na pieršych prezidenckich vybarach Kraŭčanka syšoŭ u nikudy, ale nieŭzabavie staŭ deputatam novaha parłamienta,

Viarchoŭnaha Savieta 13 sklikańnia. Zaniaŭ tam pasadu staršyni kamisii pa mižnarodnych spravach. I ŭ hetym statusie vystupiŭ suprać refierendumu 1996-ha, padtrymaŭ sprobu impičmientu suprać Łukašenki.

Naturalna, u Pałatu pradstaŭnikoŭ jon nie trapiŭ, tudy ŭziali łajalnych deputataŭ Viarchoŭnaha Savieta. Kraŭčanka syšoŭ u apazicyju, pradstaŭlaŭ zakonna abrany parłamient na pieramovach z Łukašenkam, ale ŭ 1998-m niečakana pajšoŭ na dziaržaŭnuju słužbu i pajechaŭ pasłom u Japoniju.

Paźniej dypłamat tłumačyŭ, što rasčaravaŭsia u apazicyjnym asiarodku, dzie panavali intryhi. Dy i svoj podpis za impičmient jon tak nie adklikaŭ.

U Japonii Kraŭčanka papracavaŭ niekalki hadoŭ. A potym vybuchnuŭ skandał. Łukašenka zvolniŭ eks-ministra i abvinavaciŭ jaho ŭ tym, što toj nie zdaŭ piačatku pasolstva i schavaŭsia. Dziaržaŭnyja ŚMI paviedamlali, što Kraŭčanka źbieh da amierykancaŭ.

Palityk znoŭ syšoŭ u apazicyju i navat zajaŭlaŭ pra prezidenckija ambicyi. Chadzili čutki, što jon prymiervaŭsia da adnoj z sacyjał-demakratyčnych partyj.

Ale ŭrešcie Kraŭčanka tak i nie navažyŭsia ryzykavać. Apošnim časam 70-hadovy eks-ministr adyšoŭ ad palityki. Choć u 2017-m publična prapanavaŭ adznačyć na dziaržaŭnym uzroŭni 100-hodździe abviaščeńnia Biełaruskaj Narodnaj Respubliki.

Ludmiła Maślukova

Ludmiła Maślukova naradziłasia ŭ haradku na Kubani, skončyła fakultet žurnalistyki MDU i tolki paśla trapiła ŭ Biełaruś. Razvał Savieckaha Sajuza staŭ dla jaje asabistaj trahiedyjaj.

1994 hod jana sustreła žurnalistkaj «Sovietskoj Biełoruśsii».

Mienavita Maślukova pracavała razam z Alaksandram Łukašenkam nad tekstam dakłada pra karupcyju. Hety dakumient staŭ tramplinam, jaki pryvioŭ jaho va ŭładu.

Nieŭzabavie Maślukova syšła z žurnalistyki ŭ daradcy vice-śpikiera parłamienta Vasila Novikava. Toj byŭ kamunistam, ale padtrymaŭ impičmient suprać Łukašenki. Tamu paśla refierendumu 1996 hoda Maślukova zastałasia biez pracy. Jana chacieła znoŭ uładkavacca ŭ «SB». Ale hazietu tady ŭznačalvaŭ Pavieł Jakubovič. «Mianie jon by i na hanak nie puściŭ, bo my z Novikavym pisali artykuły suprać prezidenta», — tłumačyła ŭ intervju NN Maślukova.

Tady jana ŭładkavałasia ŭ hazietu «Narodnaja vola».

«Ja sabie skazała tak: hałoŭnaje zarobak, praca, a paśla raźbiaromsia. Ja pajšła da libierałaŭ i pačała ich absłuhoŭvać. Maja zadača była prasłaŭlać libieralizm i abstrelvać uładu».

Na adnoj sustreč Łukašenki z presaj toj publična prapanavaŭ Maślukovaj pierajści ŭ «Savieckuju Biełarusiju», što jana i zrabiła.

«Jak skazaŭ mnie adzin z namieśnikaŭ u «SB», «ciabie siudy kileram uziali, pracuj, adstrelvaj apazicyju!»,

— pryznavałasia žurnalistka.

U vyniku Maślukova spačatku plažyła ŭ «SB» apazicyju. Paśla razam z kamunistami plažyła ŭładu. Potym prasoŭvała «libierałaŭ» i «nacyjanalizm», pry hetym plažyŭšy ŭładu i kamunistaŭ. A paśla viarnułasia ŭ «SB» i krytykavała ŭsich kankurentaŭ ułady.

U 2003-m jana syšła na piensiju i žyvie pryvatnym žyćciom.

Jaŭhien Novikaŭ

Kardyjochirurh čaćviortaj minskaj balnicy Jaŭhien Novikaŭ pryjšoŭ u palityku jak «niezaležny kandydat».

Na vybarach u parłamient jon pieramoh viadomaha historyka Michasia Tkačova — namieśnika staršyni Sojmu BNF, ale potym niečakana dałučyŭsia da apazicyi.

Novikaŭ padpisvaŭ usie ich zajavy, u 1991-m padčas HKČP vystupaŭ na mitynhu, kali bolšaść palitykaŭ vyrašyli adsiadziecca i pačakać, chto pieramoža. Ale ŭ nastupnym hodzie jon stvaryŭ Lihu pravoŭ čałavieka i adyšoŭ ad BNF.

Jašče ŭ pačatku 1995-ha Novikaŭ publična abvinavačvaŭ Łukašenku ŭ nastupie na svabodu słova, ale potym kančatkova adyšoŭ ad apazicyi.

U pačatku nulavyja jon staŭ supracoŭničać z BT jak pazaštatny aŭtar. Na telebačańni vioŭ prahramu «Pravy čałavieka. Pohlad u śviet», pa radyjo — «Biełaruś i śviet. Pohlad ź Minska».

Novikaŭ plažyŭ zachodni śviet i zachodnija kaštoŭnaści, nieadnarazova stvaraŭ fejki. Asabliva zapomniłasia jaho vykazvańnie, što «amierykanskija dzieci z hoładu jaduć pacukoŭ». Taksama jon nazyvaŭ Polšču dziaržavaj-«maryjanietkaj».

U 2014-m jaho pieradaču źniali z efiru. Novikaŭ peŭny čas papracavaŭ na adnym z rasijskich nacyjanalistyčnych sajtaŭ, a paśla kančatkova źnik z publičnaj prastory.

Alaksiej Dzierman

Syn vajskoŭcaŭ, Alaksiej Dzierman naradziŭsia ŭ Kazachstanie. U nulavyja hady jon źjaŭlaŭsia prychilnikam idej bałctva i nieapahanstva, vydavaŭ časopis «Kryvija». Taksama niepraciahły čas vykładaŭ u EHU i prytrymlivaŭsia vielmi pravych pohladaŭ.

«Siońniašni Jeŭrazijski sajuz nie maje ideałahičnaha, palityčnaha źmiestu. Heta chutčej ekanamičnaja pieradvybarnaja dekłaracyja, a realnaha napaŭnieńnia dla jaje nie pradbačycca — heta šyrma dla intaresaŭ peŭnych hrupovak u Rasijskaj Fiederacyi»,

zajaŭlaŭ Dzierman. U čas zachapleńnia pahanstvam jon karystaŭsia psieŭdanimam Dziermant, pad jakim i staŭ viadomy.

Ale vialikaha pryznańnia Alaksiej nie znajšoŭ, a praź niejki čas pierafarmatavaŭsia ŭ intehratara i vialikaha prychilnika Rasii. U 2016-m jon napisaŭ artykuł, u jakim patłumačyŭ, čamu źmianiŭ svaju pazicyju. Siarod arhumientaŭ nazyvalisia padziei va Ukrainie i stvareńnie siamji.

«Kali ŭ ciabie źjaŭlajecca svaja siamja, ty pačynaješ dumać užo pra ich, pra dziaciej, dumać na pierśpiektyvu. U jakoj krainie ty chacieŭ by ich vyraścić, u jakoj krainie jany buduć žyć»,

kazaŭ jon. Z taho času Dzierman padtrymlivaje dziejańni ŭłady, śćviardžaje, što sajuz z Rasijaj zabiaśpiečvaje suvierenitet Biełarusi. Navat naprykancy adnosna libieralnych dziasiatych hadoŭ jon zaklikaŭ pravieści čystku ŭ Akademii navuk.

Padobnuju na Dziermana evalucyju prajšoŭ i Alaksandr Špakoŭski. U maładości — aktyvist «Pravaha aljansa» i adzin z achoŭnikaŭ apazicyjnaha kandydata ŭ prezidenty Alaksandra Milinkieviča. Ciapier — paplečnik Dziermana pa ŭdziele ŭ tok-šou i siabra kanstytucyjnaj kamisii.

Juryj Vaskrasienski

Biznesoviec i palitołah Juryj Vaskrasienski staŭ šyroka viadomy vosieńniu minułaha hoda, kali akazaŭsia na sustrečy Łukašenki z apazicyjaj, što prajšła ŭ SIZA. Adnak jon užo daŭno ŭ palitycy.

U 90-ja, užo paśla razvału Savieckaha Sajuza, Vaskrasienski pajšoŭ da kamunistaŭ i navat uznačaliŭ kamsamoł pa ŭsioj Biełarusi. Ale ŭ 1996-m adbyŭsia kanstytucyjny refierendum.

Kiraŭnictva partyi na čale z Siarhiejem Kalakinym syšli ŭ apazicyju. A voś Vaskrasienski pierajšoŭ na bok Łukašenki i ahitavaŭ pastupić hetak ža inšych adnapartyjcaŭ.

U nulavyja jon budavaŭ karjeru ŭ praŭładnaj kampartyi, paralelna zajmajučysia biznesam. U 2010-m staŭ deputatam Minskaha haradskoha savieta. Paźniej navat źjaŭlaŭsia delehatam Usiebiełaruskaha narodnaha schodu.

Paśla Vaskrasienski syšoŭ z palityki i niečakana viarnuŭsia letaś: prapanavaŭ svaje pasłuhi Viktaru Babaryku, kiravaŭ zboram podpisaŭ u Pieršamajskim rajonie Minska.

Paśla vybaraŭ Juryja aryštavali, jon abvinavačany pa spravie ab masavych biesparadkach. Znachodziačysia ŭ SIZA KDB, Vaskrasienski rezka źmianiŭ svaje pohlady, staŭ vystupać na telebačańni z pakajańniem i chvalebnymi zajavami ŭ adras Łukašenki.

Nieŭzabavie ŭ izalatary adbyłasia sustreča Łukašenki z palitviaźniami, dzie prysutničali Cichanoŭski i Babaryka. Chutka Vaskrasienski vyjšaŭ na svabodu. 

Jon sprabuje pradstavić siabie jak miedyjatara pamiž kanstruktyŭnaj apazicyjaj i ŭładaj, stvaryŭ Kruhły stoł demakratyčnych. Ale pakul jaho namahańni vyhladajuć, chutčej, jak pravał.

Apazicyja admoviłasia ad supracoŭnictva ź im, šmatlikija zajavy ab palityčnaj amnistyi nie spraŭdžvajucca — pakul nichto pa jahonym «śpisie» na svabodu tak i nie vyjšaŭ.

Kamientary1

  • Woodoo Cult
    10.11.2024
    Takich horazdo bolšie. Kozulin, Łatuško...

U Žłobinskim rajonie prahrymieŭ vybuch. Zahinuli tata i dvoje maleńkich dziaciej1

U Žłobinskim rajonie prahrymieŭ vybuch. Zahinuli tata i dvoje maleńkich dziaciej

Usie naviny →
Usie naviny

Donald Tramp zajaviŭ pra ŭdar pa «abjektach terarystaŭ» u Samali14

«Znajšoŭ niekalki hranitnych kamianioŭ i naru dzika». Jak užo dva tydni sotni ludziej šukajuć mietearyt pad Minskam3

«Śviet zdryhanuŭsia, kali daviedaŭsia imia nastupnaha prezidenta». Najlepšyja tvity tydnia8

Azimyja kultury ŭžo pačynajuć pračynacca. I heta vielmi niadobra7

U vyniku ŭdaru pa internacie ŭ Sudžy na Kurščynie 95 čałaviek apynulisia pad zavałami5

Ministr zamiežnych spraŭ Litvy nazvaŭ «niebiaśpiečna pamyłkovaj» ideju adnaŭleńnia impartu rasijskaha hazu dziela miru va Ukrainie9

Aleksijevič: Ja nie dumaju, što jość choć adzin čałaviek, jaki sapraŭdy razumieje, što adbyvajecca va Ukrainie48

Administracyja Trampa choča, kab va Ukrainie sioleta prajšli vybary28

Minski Lidbeer Dvor pierajedzie na novaje miesca3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Žłobinskim rajonie prahrymieŭ vybuch. Zahinuli tata i dvoje maleńkich dziaciej1

U Žłobinskim rajonie prahrymieŭ vybuch. Zahinuli tata i dvoje maleńkich dziaciej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić