U 1942 hodzie ŭ Mahilovie zdaryłasia bujnaja technahiennaja avaryja. Historyk padrychtavaŭ pra jaje knihu
10 krasavika 1942 hoda na Mahiloŭ abrynułasia bujnaja pavodka. Historyk Alaksiej Baciukoŭ ličyć jaje samaj bujnoj technahiennaj katastrofaj na terytoryi Biełarusi i płanuje vypusk fotaalboma-daśledavańnia pra tyja padziei. «Budźma» pahutaryła z aŭtaram pra knihu, pra toje, čamu zdaryłasia pavodka i jaki śled jana pakinuła ŭ aficyjnych dakumientach i ŭspaminach mahiloŭcaŭ.
— Čamu mienavita pra hetu častku historyi Mahilova Vy rychtujecie knihu?
— David Aleh Lisoŭski, mahiloviec, jaki ciapier žyvie ŭ Hiermanii, sabraŭ hrandyjoznuju kalekcyju fotazdymkaŭ hetaj padziei, a ja znajšoŭ materyjały pra jaje ŭ Mahiloŭskim abłasnym dziaržaŭnym archivie. Vyrašyli skłaści heta ŭsio razam. 10—15 hod tamu byli viadomyja tolki dva fota mahiloŭskaj pavodki. Jany zachoŭvalisia ŭ Mahiloŭskim abłasnym krajaznaŭčym muziei. Potym akazałasia, što takija vyjavy davoli časta sustrakajucca na niamieckich aŭkcyjonach, bo heta padzieja była hrandyjoznaj dla ludziej, jakija tady byli ŭ Mahilovie, i jany jaje fiksavali.
Ledź nie kožny niamiecki sałdat mieŭ pry sabie fotaaparat. Mnohija ź ich, pradčuvajučy katastrofu, rabili zdymki čyhunačnaha nasypu, jaki voś-voś abryniecca. David Aleh Lisoŭski vykuplaje fotazdymki Mahilova časoŭ Pieršaj i Druhoj suśvietnych vojnaŭ na niamieckich aŭkcyjonach. Kankretna pra pavodku ŭ jaho ŭžo amal 90 vyjaŭ. U knihu ŭvojduć taksama ŭžo zhadanyja fota z mahiloŭskaha muzieja i zdymak z pryvatnaj kalekcyi (siamiejnaha fotaalboma).
— Čamu niamieckija sałdaty i ŭ Pieršuju, i ŭ Druhuju suśvietnuju vajnu, jedučy vajavać, brali z saboj fotaaparaty?
— Pajezdku na vajnu jany ŭsprymali jak vialikuju-vialikuju pryhodu. Dla ich heta była takaja avantura, padčas jakoj jany chacieli sfatahrafavać siabie i svajo navakolnaje asiarodździe na pamiać. Heta ŭ ich była całkam asensavanaja, turystyčnaja meta — pabačyć novyja miaściny i zafiksavać.
— Što, ułasna, adbyłosia ŭ Mahilovie 10 krasavika 1942 h., adkul pavodka?
— Kali Čyrvonaja armija adstupała, jana padryvała infrastrukturu, jakoj mahli karystacca potym niamieckija vajskoŭcy. U tym liku źniščyli čyhunačny most praz raku Dubravienku i chacieli padarvać čyhunačny nasyp (u toj čas u kirunku na Asipovičy i Minsk funkcyjanavała dźvie čyhunačnyja linii: pa moście i pa nasypie, jaki zrabili pasiarod raki, puściŭšy vadu praź jaho ŭ trubu).
Most razburyli, a nasyp razburyć nie zmahli navat pry dapamozie troch vybuchaŭ. Jon prosta prasieŭ i spyniŭ raku, jakaja praź jaho ciakła. Heta adbyłosia ŭ lipieni 1941 hoda. Užo da kanca hoda mahiloŭskija haradskija čynoŭniki stali bić tryvohu, što źbirajecca vada, i kali budzie pavodka, to jana moža źnieści i nasyp, i damy dalej uzdoŭž płyni Dubravienki. A čyhunačny nasyp znachodziŭsia ŭ tym ža miescy, što i siońnia, niedaloka ad haścinicy «Mahiloŭ».
Dubravienka i stary čyhunačny most. Leta 1941 hoda. Z kalekcyi Aleha Davida Lisoŭskaha
Dubravienka — nievialikaja rečka, kala 15 km daŭžyni, ale davoli ahresiŭnaja padčas pavodki. Navat u naš čas jana, byvaje, burlić, zatoplivaje harody. Dubravienka chutka skidaje vody, ale heta byvaje davoli vidoviščna. Mahiloŭcy bajalisia pavodki, voziera, što pačało źbiracca pierad nasypam. Sprabavali praburyć štolniu ŭ masivie nasypa, kab spuścić vadu. Buryli kala troch miesiacaŭ, pad kaniec navat kruhłyja sutki, u try źmieny.
Mahiloŭskim inžynieram dapamahała niamieckaja arhanizacyja «Todta», jakaja dziejničała pry armii. Štolniu prakładali vielmi piśmienna, staviačy śpiecyjalnyja apory praz kožny mietr. Ledź dabralisia da centra nasypu — i ŭsio zastaparyłasia. Vykarystoŭvali mietaličny list, kab prahaniać štolniu. Vialikaja masa mokraj ziamli prosta zacisnuła invientar pracaŭnikoŭ.
Dubravienka nižej za novy nasyp. Sakavik 1942 hoda. Z kalekcyi Aleha Davida Lisoŭskaha
Kali stała zrazumieła, što praburyć štolniu nie atrymajecca, stali dumać pra inšyja šlachi vyrašeńnia prablemy. Ale niemcy ŭvieś čas vykarystoŭvali čyhunku na nasypie i zabaranili tam pravodzić jakija-kolviek raboty. Potym jany ŭznavili most pobač z nasypam i stali ŭžo sami zajmacca spuskam vady. Vierahodna, niemcy stali padryvać nasyp. Jość jaho zdymak z ahramadnaj varonkaj. Vierahodna, kali b jany jaho nie čapali, to, moža, ničoha i nie adbyłosia b. Moža, jašče i dva, i try hady b hetaje voziera źbirałasia i źbirałasia. Ale jany nastolki mocna źniščyli nasyp, što ŭ niejki momant rečka papłyła.
— Ci mocnyja byli źniščeńni?
— U Mahiloŭskim abłasnym dziaržaŭnym archivie ja znajšoŭ śpisy ludziej, jakija pisali zajavy, što jany paciarpieli ad pavodki. Pa siarednich značeńniach ja padličyŭ, kolki mahła być ahulnaja kolkaść paciarpiełych i zahinułych. Pa adnoj hrupie damoŭ padličana dakładna, kolki tam žyło ludziej pierad pavodkaj i paśla. Viedajučy, kolki damoŭ było ŭ pojmie Dubravienki ŭ toj čas, ja ekstrapalavaŭ na ŭsiu hrupu padličanaje značeńnie strat, i atrymałasia, što zahinuła trochu bolš za sto čałaviek.
Heta davoli małaja ličba, bo ŭ haziecie, jakuju vydavali akupacyjnyja niamieckija ŭłady, pisali pra dźvie-try tysiačy paciarpiełych ad pavodki. Niamiecki daśledčyk Hierłach padličyŭ ahulnuju kolkaść achviar, jakija zahinuli na terytoryi Biełarusi padčas niamieckaj ahresii. Pa Mahilovie jon nazyvaje ličbu kala 500 achviar pavodki. Ja liču, heta realistyčnaja kolkaść: trochu bolš za sto čałaviek — heta z tych, što žyli ŭ pojmie Dubravienki, i jašče tyja, chto apynuŭsia na šlachu vady vypadkova. Viadoma, naprykład, što zmyła łaźniu, u jakoj mylisia ludzi. Na kirmaš niechta pryjšoŭ. Zavod tam byŭ z vajennapałonnymi.
Z kalekcyi Aleha Davida Lisoŭskaha
— Jak mahiloŭcy ŭzhadvajuć tyja padziei?
— Ludzi čakali pavodki, ledź nie kožny momant aziralisia, ci nie idzie vada. Ale čamuści ścierahli tolki ŭnačy. Nastroj byŭ adnačasova apakaliptyčny i paničny. Dumali, što niemcy śpiecyjalna ŭzarvuć nasyp unačy, kab paźniščać ludziej i kab ścierci ślady likvidacyi hieta. Damy ŭ dalinie Dubravienki, jakija zatapiła, da vajny naležali habrejam. Potym ich sahnali ŭ hieta, a damy pradali. Novych haspadaroŭ prymusili zastrachavać majomaść. Dakumienty pra vypłaty strachovak paciarpiełym ad pavodki — kaštoŭnaja krynica pa jaje historyi.
My viedajem, što niamieckija ŭłady abviaščali i praz radyjo, i ŭ hazietach, što treba pierasialicca z pojmy Dubravienki, bo isnuje ryzyka pavodki. Adnak nichto nie pierasialaŭsia. Moža być, nie pryniali hetyja zakliki surjozna, ci ličyli, što paśpiejuć uratavacca. I voś udzień 10 krasavika 1942 hoda adbyłasia hetaja katastrofa: hrukat, tresk, palacieŭ nasyp, vada źniesła kala 115 damoŭ. Jašče šmat damoŭ zatapiła. Voziera było sa ldom, da taho ž kryhi byli da mietra taŭščynioj, takija kuby lodu. Jany raźbivali damy, rastruščyli łaźniu. Miascovy žychar raspaviadaŭ, što pabačyŭ bałkon z čyhunačnych rejek na adnym z damoŭ, i hety bałkon, jak jon kazaŭ, «byŭ pakručany jak žydoŭskija piejsy» — takimi mocnymi byli ŭdary hetych kryh, što źminali navat žaleznyja kanstrukcyi. Litaralna praz dvaccać chvilin vada prajšła.
Dubravienka kala vulicy Plachanava. 10 krasavika 1942 hoda. Z kalekcyi Aleha Davida Lisoŭskaha
Adna žančyna zanatavała svaje ŭspaminy. Jana ŭzhadvaje, što była maleńkaj dziaŭčynkaj, prybiehła dachaty skazać maci, što idzie vada. Jany litaralna vyjšli z domu, zrabili niekalki krokaŭ na haru — i ich žytło źniesła vadoj.
Vialikaja častka ludziej, jakija ciapier žyvuć uzdoŭž Dubravienki — naščadki paciarpiełych ad pavodki. Kali ja vadziŭ tam ekskursii, žychary dałučalisia i raskazvali svaje siamiejnyja historyi.
Dubravienka pierad upadzieńniem u Dniapro. Paśla patopu. Z kalekcyi Aleha Davida Lisoŭskaha
Dubravienka ŭpadaje ŭ Dniapro. Paśla patopu. Z kalekcyi Aleha Davida Lisoŭskaha
— Raskažycie, kali łaska, ułasna pra druk knižki.
— U knizie buduć zdymki, śpis siemjaŭ, što paciarpieli ad pavodki, uspaminy vidavočcaŭ. Vydańnie stała mahčymym dziakujučy cudoŭnym biełaruskim kulturnickim inicyjatyvam, jakija svajoj ruplivaj dziejnaściu pakazvajuć, što mastactva — heta moc. Vydaviec Andrej Januškievič spadziajecca, što kniha vyjdzie da kanca listapada. Płanujem zrabić jaje pa davoli demakratyčnym, dasiažnym košcie.
— Jakaja metavaja aŭdytoryja vydańnia?
— U pieršuju čarhu, naščadki tych, chto paciarpieŭ ad pavodki. Potym — amatary historyi Mahilova. Da taho ž heta prosta vielmi značnaja histaryčnaja padzieja, pra jakuju varta viedać: samaja bujnaja pa maštabach nastupstvaŭ, achviaraŭ, technahiennaja katastrofa, što zdaryłasia na terytoryi Biełarusi (Čarnobylskaja atamnaja stancyja znachodzicca na terytoryi Ukrainy, choć nastupstvy i adbilisia na našaj Radzimie). I zaraz adbyvajucca katastrofy, miechanika jakich padobnaja, naprykład, sioletnija viasnovyja pavodki ŭ Polščy i Rasii.
«Nijakaha apaviaščeńnia nie było». Biełarusy raskazali, jak pieražyli najbujniejšuju za paŭstahodździa pavodku ŭ Ispanii
Mocnyja daždžy vyklikali patop u pustyni Sachara
«Ludzi rynulisia ŭ kramy pa vadu, u vyniku byŭ časovy jaje deficyt». Biełarusy raskazvajuć pra toje, jak polskija ŭłady zmahajucca z pavodkaj
«Niama nijakaj nadziei, što doždž spynicca». Centralnaja Jeŭropa pajšła pad vadu
Kamientary