BELPOL raskryŭ schiemy, jak Biełaruś zarablaje na vytvorčaści detalaŭ dla rasijskich snaradaŭ
BELPOL vypuściŭ novaje rasśledavańnie ab tym, jak Biełaruś dapamahaje Rasii ŭ vajnie z Ukrainaj. Pa danych abjadnańnia, u našaj krainie vyrablajuć častki snaradaŭ dla reaktyŭnaj sistemy załpavaha ahniu BM-21 «Hrad». Taksama abjadnańnie eks-siłavikoŭ vyśvietliła, jakija pradpryjemstvy zadziejničany ŭ hetym łancužku i kolki Biełaruś na hetym zarablaje. «Lusterka» raskazvaje hałoŭnaje.
U śniežni 2022 hoda ŭ Biełaruś prybyŭ tahačasny ministr abarony Rasii Siarhiej Šajhu. U čas hetaha vizitu jon i ministr abarony Biełarusi Viktar Chrenin padpisali pratakoł ab uniasieńni źmianieńniaŭ u pahadnieńnie pamiž Biełaruśsiu i Rasijaj ab sumiesnym zabieśpiačeńni rehijanalnaj biaśpieki ŭ vajennaj śfiery. Infarmacyja pra źmiest sustrečy nie ahučvałasia. Adnak siarod prysutnych na joj byli na toj momant namieśnik premjer-ministra Piotr Parchomčyk i staršynia Dziaržkamvajenprama Dźmitryj Pantus.
Pa danych BELPOL, prykładna praz dva tydni Dźmitryj Pantus sustrakaŭsia ź Dzianisam Manturavym — na toj momant namieśnikam staršyni ŭrada Rasii, ministram pramysłovaści i handlu.
Na pierahavorach, zaznačaje abjadnańnie, razmova išła ab kamplektujučych da reaktyŭnych snaradaŭ i strełaŭ 122 i 152 mm. Peŭnyja damoŭlenaści byli dasiahnuty.
BELPOL adznačaje, što z hetaha času Dźmitryj Pantus pačynaje «bambić listami» dyrektara rasijskaha chołdynha «Technadynamika» z zapytami na pastaŭku ŭ Biełaruś kamplektujučych da bojeprypasaŭ i strełaŭ kalibru 122 i 152 mm. Siarod ich — uzryvalniki, parachavyja hilzy.
Jak śćviardžaje BELPOL, sa spasyłkaj na list, padpisany Pantusam, Biełaruś kožny miesiac źbirałasia vyrablać pa 10 tysiač snaradaŭ kalibru 122 mm i stolki ž — kalibru 152 mm.
U ramkach hetych daručeńniaŭ minski «Zavod dakładnaj elektramiechaniki» pravioŭ navukova-daśledčuju pracu pad hryfam «Zborščyk». Jaje meta — naładzić vytvorčaść zborki reaktyŭnych snaradaŭ 122 mm.
— Adnak voś niaŭdača, nibyta i da zborki hatovyja, ale niešta im zaminaje. I abjomy nie tyja, i rasijskija pastaŭščyki admovilisia pastaŭlać uzryvalniki, uzryŭčatku, porach i detanatary. Naturalna, pa zrazumiełych pryčynach: rasijskaj armii samoj nie chapaje bojeprypasaŭ dla praciahu bojni va Ukrainie, — adznačajuć u BELPOL. — I tady było vyrašana maksimalna łakalizavać vytvorčaść snaradaŭ na terytoryi Biełarusi.
Jak heta adbyvałasia?
Pa danych BELPOL, u Biełarusi ŭ pracu pa vytvorčaści kampanientaŭ uklučyli jak minimum 16 pradpryjemstvaŭ Minprama i Dziaržkamvajenprama. Jak śćviardžaje abjadnańnie, «samy značny ŭkład» u praces unios «Zavod dakładnaj elektramiechaniki».
U sakaviku 2023-ha jon i rasijskaje navukova-vytvorčaje abjadnańnie «Spłav» zaklučyli kantrakt na pastaŭku bolš za 184 tysiačy korpusna-miechaničnych častak reaktyŭnych snaradaŭ u ramkach abaronnaha dziaržzakazu RF.
Zhodna z dakumientam ź vieraśnia 2023-ha kožny miesiac biełaruski bok abaviazany byŭ pastaŭlać u Rasiju pa 13 tysiač kamplektaŭ častak dla reaktyŭnych snaradaŭ kalibru 122 mm. Nazad u našu krainu viartałasia tysiača hatovych snaradaŭ kalibra 122 mm.
— Adnak kožny miesiac u Rasii zastajecca 12 tysiač kamplektaŭ detalaŭ, jakija pieratvarajucca ŭ snarady dla ruskich «Hradaŭ», — adznačajuć eks-siłaviki.
Pa danych BELPOL, u łancužku asnoŭnych vytvorcaŭ detalaŭ čatyry pradpryjemstvy. Heta žłobinski BMZ, žodzinski «BAZťjub», aršanski «Lehmaš» i minski «Zavod dakładnaj elektramiechaniki».
Tak, BMZ vyrablaje haračadefarmavanyja truby i zajmajecca ich zahartoŭkaj.
Hatovyja častki pastaŭlajuć na «Zavod dakładnaj elektramiechaniki», a jany ŭžo ich pieradajuć rasijskamu «Spłavu».
U rasśledavańni taksama adznačyli, što, u dadatak da hetaj nahruzki «BAZťjub» taksama pastaŭlaje partyi trubavych narychtovak snaradaŭ jašče i na rasijskaje pradpryjemstva «Štamp». U listapadzie 2023-ha jany zaklučyli kantrakt na pastaŭku bolš jak 60 tysiač trubavych narychtovak. Košt ich dasiahnuŭ amal 828 miljonaŭ rasijskich rubloŭ.
BELPOL śćviardžaje, što nie abyšłosia ŭ hetaj schiemie i biez prablem. Ciažkaści źjavilisia ŭžo na etapie vypusku pieršych detalaŭ. U śpis ciažkaściaŭ uvachodzili:
- niedachop kvalifikavanych śpiecyjalistaŭ,
- brak,
- płan vytvorčaści, «jaki nielha parušyć».
Jak vyrašali hetyja prablemy? BELPOL paviedamlaje, što «BAZťjubu», naprykład, na dapamohu pryjšoŭ «BiełAZ». Pradpryjemstva padstaviła plačo ŭ vytvorčaści detalaŭ, a taksama z kadrami: na vachtu tudy adpraviła dziesiać rabotnikaŭ.
BELPOL adznačaje, što ŭ schiemu vytvorčaści snaradaŭ uvachodziać nie tolki tyja, chto stvaraje častki snaradaŭ, ale i, naprykład, zajmajucca ich afarboŭkaj, miechaničnaj i chimičnaj apracoŭkaj. Siarod ich MAZ, MTZ, «Homsielmaš».
Naprykład, «Homielski zavod lićcia i narmalej» vyrablaje pa zamovie «BAZťjuba» halvaničnuju apracoŭku detalaŭ.
Jakija maštaby vytvorčaści?
Pa danych BELPOL, u 2024 hodzie ŭ Rasiju płanavałasia pastavić pa 105 tysiač chvastavych i hałaŭnych trub reaktyŭnaha snarada.
Heta značyć, u ahulnaj kolkaści Dziaržkamvajenpram, kamiercyjnyja struktury, a taksama pradpryjemstvy, jakija ŭvachodziać u skład Ministerstva pramysłovaści, pavinny byli dapamahčy Rasii vyrabić 155000 reaktyŭnych snaradaŭ da RSZA «Hrad».
U abjadnańni byłych siłavikoŭ padličyli, što imi možna «nakryć» 13 takich rajcentraŭ, jak Orša.
Pa danych BELPOL, z ulikam vykananych kantraktaŭ i tych, što zaraz znachodziacca ŭ pracesie realizacyi RF, budzie pastaŭlena bolš za 4,5 miljonaŭ detalaŭ i zborak da reaktyŭnych snaradaŭ na sumu kala 25,8 miljardaŭ rasijskich rubloŭ.
Kamientary
Svoječasovy film - adkaz usim prychilnikam admieny sankcyj, jakimi b humanitarnymi metami jany ni kiravalisia.