Mona Liza pierajazdžaje. Makron raspavioŭ pra płany maštabnaj pierabudovy Łuŭra
U Francyi abvieščany płany maštabnaj rekanstrukcyi Łuŭra, jaki stabilna zajmaje pieršaje miesca ŭ rejtynhu samych naviedvalnych muziejaŭ śvietu, piša Bi-bi-si.
U miežach pierabudovy samy viadomy ekspanat Łuŭra — karcina Leanarda da Vinčy «Mona Liza» — «pierajedzie» ŭ novaje pamiaškańnie, dzie na pałatno možna budzie pahladzieć asobna ad astatniaj kalekcyi muzieja, za asobnuju płatu.
Pra maštabnyja płany rekanstrukcyi prezident Emanuel Makron raspavioŭ žurnalistam i paryžskaj elicie, stojačy mienavita pad hetym šedeŭram Leanarda.
Akramia asobnaha pamiaškańnia dla «Džakondy», u muziei źjavicca druhi ŭvachod dla turystaŭ, kab choć niejak razhruzić asnoŭny šlach u muziej — praz znakamituju šklanuju piramidu na płoščy pierad pałacam.
Kancepcyja novaha ŭvachodu budzie raspracavana pavodle vynikaŭ mižnarodnaha architekturnaha konkursu.
Pavodle słoŭ Makrona, jaki vystupiŭ inicyjataram prajekta «Novy Reniesans», usie pracy pavinny zaniać kala piaci hadoŭ, i abnoŭleny Łuŭr adkryje svaje dźviery naviedvalnikam nie paźniej za 2031 hod.
A voś cana ŭvachodnaha bileta ŭ Łuŭr dla naviedvalnikaŭ, jakija žyvuć za miežami Jeŭrasajuza, pavialičycca ŭžo sa studzienia 2026 hoda.
Prajekt «Novy Reniesans» staŭ adkazam na skarhi dyrektarki Łuŭra Łarans de Kar, jakaja zajaŭlała, što pierad muziejem stajać surjoznyja prablemy, u pieršuju čarhu pierahružanaść naviedvalnikami ŭ umovach razburanaj infrastruktury.
U liście da ŭrada, apublikavanym u studzieni, spadarynia de Kar śćviardžała, što piramida, jakaja z 1989 hoda słužyć adzinym punktam propusku naviedvalnikaŭ u muziejnyja halerei, «strukturna nie zdolnaja spravicca» z patokam turystaŭ, jaki siońnia pieravyšaje 9 miljonaŭ čałaviek u hod.
U liście taksama havaryłasia, što «ŭsie schodziacca ŭ mierkavańni, što asablivuju ŭvahu nieabchodna nadać […] umovam demanstracyi «Mony Lizy»».
Kala troch čverciaŭ z 30 tysiač štodzionnych naviedvalnikaŭ muzieja prychodziać u pieršuju čarhu mienavita kab ubačyć znakamity partret Leanarda. Adnak z-za nievierahodnaj papularnaści pałatna jaho naviedvańnie možna paraŭnać z konkursam na vynoślivaść: nahladčyki i achova Łuŭra bieśpierapynna prahaniajuć natoŭp praz Zału Mastactvaŭ, dajučy naviedvalnikam u siarednim kala 50 siekund, kab razhledzieć karcinu i zrabić fatahrafiju.
«Publika… nie maje mahčymaści acanić pracu mastaka, što stavić pad sumnieŭ samu našu misiju pa absłuhoŭvańni hramadstva», — padkreślivajecca ŭ liście.
Zhodna z prajektam Makrona, budzie pierabudavany ŭschodni fasad pałaca, jaki siońnia ŭjaŭlaje saboj kłasičnuju kałanadu, źviernutuju da suchoha štučnaha rova i mała vykarystoŭvajemaj espłanady.
Novy ŭvachod adkryje dostup da novych padziemnych vystavačnych prastoraŭ, jakija raźmieściacca pad unutranym dvarom pałaca Kur-Kare i buduć, u svaju čarhu, złučanyja z asnoŭnaj zonaj, uvachod u jakuju raźmieščany pad piramidaj.
Jak raspavioŭ Makron, pierabudova fasada — samaje bujnoje źmianieńnie źniešniaha vyhladu muzieja za apošnija 40 hadoŭ, z časoŭ prajekta «Vialiki Łuŭr» Fransua Miterana.
Dvarcovuju espłanadu płanujecca zasadzić drevami, faktyčna pieratvaryŭšy jaje ŭ park, što dobra suadnosicca z płanami meryi pa azielanieńni centralnaj častki francuzskaj stalicy.
Jak vykazaŭsia prezident Makron, heta dapamoža «intehravać muziej u horad i viarnuć jaho paryžanam».
Pieranos «Mony Lizy» na novaje miesca dazvolić vystavić karcinu na ahlad naležnym čynam, a taksama palehčyć naviedvalnikam prahlad inšych šedeŭraŭ muziejnaj kalekcyi, jakija ciapier, pavodle Makrona, zanadta časta zastajucca pa-za ŭvahaj.
Unutranaja infrastruktura Łuŭra ŭ bližejšyja niekalki hadoŭ taksama budzie značna madernizavana i pašyrana.
Płany ŭklučajuć madernizacyju starych i budaŭnictva novych tualetaŭ, restaranaŭ i miescaŭ dla adpačynku.
Ahulny košt prajekta aceńvajecca ŭ niekalki sotniaŭ miljonaŭ jeŭra.
Makron, adnak, padkreśliŭ, što dla padatkapłacielščykaŭ maštabnaja pierabudova nie budzie kaštavać ni jeŭracenta, pakolki raboty buduć finansavacca vyklučna za košt prodažu biletaŭ, achviaravańniaŭ i dachodaŭ ad partniorskaj ździełki Łuŭra ź placoŭkaj u Abu-Dabi.
Prezident Makron, jaki paŭhoda tamu niečakana straciŭ kantrol nad parłamientam krainy i istotna zhubiŭ palityčny ŭpłyŭ, šukaje novyja sposaby pakinuć śled u historyi svajoj krainy.
Padobna na toje, što paśla taho, jak suśvietnaja supolnaść pachvaliła jaho kiraŭnictva rekanstrukcyjaj Notr-Dama paśla pažaru, Makron zahareŭsia idejaj zrabić niešta padobnaje i z Łuŭram.
Kamientary
a chto tudy pojdzie? canicielnica kultury Jarmošyna?
...
niečakana.. a vy humarysty)
...
arabskija šejchi skupili ŭžo Łondan? ciapier Paryž buduć skupać?