Kavid zabraŭ u Biełarusi 90 tysiač žyćciaŭ, a nie 7 tysiač, jak śćviardžali ŭłady
Kali paraŭnoŭvać z susiednimi krainami, to vychodzić, što ŭ Biełarusi pamierła prykładna na 35 tysiač čałaviek bolš, čym kali b kavidnaja palityka była inšaj. Heta byli straty bolšyja, čym ciapier va Ukrainie ad vajny.
Pavodle źviestak Biełstata, z 2014 hoda ŭ siarednim za hod u Biełarusi pamirała kala 120 tysiač čałaviek — u siarednim kala 10 tysiač čałaviek za miesiac. Ad momantu pačatku epidemii COVID-19 aficyjnaja statystyka pierastała źjaŭlacca ŭ adkrytych krynicach.
«Kibierpartyzanam» udałosia zdabyć bazy danych pa ŭsich pamierłych hramadzianach Biełarusi. Heta dazvoliła pabačyć realnuju statystyku śmiarotnaści z 2018 pa 2023 hod.
Z hetych danych vynikaje, što za čas pandemii z 2020 pa 2022 hod zališniaja śmiarotnaść skłała zvyš 90 tysiač čałaviek, padličyli «Kibierpartyzany». Hetyja straty nie mahli adbycca ni praz što inšaje, jak praz COVID-19.
Śmiarotnaść pačała ŭzdymacca ŭ sakaviku 2020 hoda, kali ŭłady Biełarusi jašče całkam admaŭlali najaŭnaść pahrozy, i rasła da červienia.
Paśla hetaha letniaja śpioka źbiła chvalu infiekcyi. Adnak ad vosieni rost adnaviŭsia.
Najbolšaja śmiarotnaść u 2020 hodzie nazirałasia ŭ śniežni: 18437 vypadkaŭ, abo na 8 tysiač bolš, čym zvyčajna ŭ hetym miesiacy byvaje.
Absalutna katastrafičnym byŭ 2021 hod, kali režym Alaksandra Łukašenki ŭžo razhramiŭ narod i bolš nie bajaŭsia pratestaŭ. Heta supała z momantam, kali vakcynacyja jašče nie achapiła ŭsiaho nasielnictva. Samymi drennymi byli kastryčnik (22 162 śmierciaŭ) i listapad (20 063 śmierciaŭ). Tady štomiesiac pamirała na 10—12 tysiač ludziej bolš, čym zvyčajna.
Tolki ŭ krasaviku 2022 hoda, kali vakcynacyja achapiła bolšaść nasielnictva, a ludzi praktyčna ŭsie adchvareli, pakazčyki śmiarotnaści viarnulisia na «dakavidny» ŭzrovień.
Pavodle źviestak Minzdaroŭja, za ŭvieś pieryjad raspaŭsiudžvańnia infiekcyi (ad sakavika 2020-ha pa lipień 2022-ha, bolš novych danych nie publikavałasia) pamierli 7 118 pacyjentaŭ z vyjaŭlenym COVID-19. Adnak «Kibierpartyzany» znajšli, što karanavirusnaja infiekcyja jak pryčyna śmierci ŭ dakumientach prastaŭlenaja ŭ 22 759 vypadkach — heta značyć, bolš jak u try razy, čym u aficyjna abvieščanaj uładami kolkaści achviar kavidu.
Značyć, niahledziačy na cisk uładaŭ, mnohija daktary na miescach sumlenna fiksavali realnuju pryčynu śmiarotnaści, adnak Administracyja Łukašenki śviadoma falšavała źviestki, jakija ahučvalisia. Administracyjaj kiravaŭ tady Ihar Sierhiejenka, jaki ciapier uznačalvaje Pałatu pradstaŭnikoŭ.
Aficyjnaja statystyka nie ŭličvała śmierciaŭ pacyjentaŭ ad uskładnieńniaŭ roznych chvarob, vyklikanych karanavirusam. U takich vypadkach u paśviedčańniach ab śmierci COVID-19 nie adznačałasia, a fiksavałasia asnoŭnaja chvaroba.
Raźliki «Kibierpartyzanaŭ» nie adroźnivajucca ad vynikaŭ daśledavańnia, apublikavanaha raniej u navukovym časopisie The Lancet, na asnovie źviestak pra śmiarotnaść, jakija ad biełaruskich uładaŭ atrymlivała AAN. Vučonyja vyličyli, što zališniaja śmiarotnaść u našaj krainie z 1 studzienia 2020-ha pa 31 śniežnia 2021 hoda pieravysiła 85 600 čałaviek. Na toj momant zališniaja śmiarotnaść za studzień-sakavik 2022 hoda była jašče nieviadomaja.
Alaksandr Łukašenka davodziŭ, što ŭłady abrali pravilnuju stratehiju ŭ baraćbie z karanavirusam. «Heta jašče raz havoryć pra toje, što pad kantrolem strohim i ciskam sistema achovy zdaroŭja pracuje», — kazaŭ jon ministru achovy zdaroŭja Pinieviču ŭ 2022 hodzie.
U suvymiernaj pa kolkaści nasielnictva Čechii (10,5 miljona čałaviek) zališniaja śmiarotnaść za 2020—2021 hady skłała 49 100 čałaviek, abo amal udvaja mienš, čym u Biełarusi.
U susiedniaj Łatvii z nasielnictvam u 1,8 miljona čałaviek zališniaja śmiarotnaść skłała 12 400 čałaviek. A ŭ Litvie, dzie nasielnictva 2,7 miljona, hety pakazčyk byŭ na ŭzroŭni 20 tysiač čałaviek.
U 38-miljonnaj Polščy zališniaja śmiarotnaść dasiahnuła 214 000 čałaviek.
Va Ukrainie zališniaja śmiarotnaść ad kavidu skłała 181 000 čałaviek. Da 24 lutaha 2022 hoda va Ukrainie žyło 43,5 miljona čałaviek. Takim čynam, Ukraina spraviłasia z karanavirusam udvaja lepš, čym Biełaruś.
Va ŭsich adznačanych vyšej krainach: Čechii, Polščy, Litvie, Łatvii, Ukrainie, u adroźnieńnie ad Biełarusi, ułady nie admaŭlali niebiaśpieki kavidu i prymali miery, skiravanyja na abmiežavańnie mižludskich kantaktaŭ u zakrytych pamiaškańniach na pieryjad, pakul nie było vakcyn ad kavidu.
U pieraliku na 100 tysiač nasielnictva Biełaruś maje najbolšy pakazčyk zališniaj śmiarotnaści ad kavidu z usich pieraličanych vyšej krain.
Kali paraŭnoŭvać ź Litvoj i Łatvijaj, to vychodzić, što ŭ Biełarusi pamierła prykładna na 35 tysiač čałaviek bolš, čym mahło b być, kali b kavidnaja palityka była inšaj. Kali paraŭnoŭvać z Čechijaj, to navat na 40 tysiač bolš.
Kamientary