Jak Biełarusi vyjści z zastoju i dasiahnuć ekanamičnaha rostu? Tłumačyć Daniejka
Hościem novaha vypusku prahramy «Pierietriom s Chalezinym» staŭ ekanamist i analityk Pavieł Daniejka. Jon padzialiŭsia svaim bačańniem šlachu biełaruskaj ekanomiki da rostu.
Novyja vykliki
Pa słovach Daniejki, pierachod da infarmacyjnaha hramadstva, jaki ciapier adbyvajecca va ŭsim śviecie, pryvodzić da značnaj źmieny sistemy kaštoŭnaściej i hałoŭnych dziejučych asob.
«My pierachodzim ciapier u inšy śviet, dzie indyvidualnyja kaštoŭnaści i tvaja zdolnaść farmiravać svaju sacyjalnuju budučyniu, tvaja asabistaja adkaznaść stanovicca bolš značnaj. I tady ŭsie sacyjalistyčnyja štuki pra roŭnaść, pra abaronu mienšaściaŭ hublajuć toj sens, jaki byŭ.
Čamu? Tamu što ŭsie hetyja elemienty «my supraćstaim kapitalizmu», «abaronim tych niaščasnych, jakich hety kapitał…». A tut vy ŭsie roŭnyja ŭ novym śviecie. Heta vaša zadača — vyrašać usio. (…) Supraćstajańnie kapitał-praletaryjat źnikła».
«My idziom u śviet, dzie sacyjalnaja adaptacyja budzie značna bolš vysokaj», —
zaŭvažaje Daniejka i źviartaje ŭvahu, što ŭ ZŠA dola fryłansieraŭ składaje 40%. Tamu čałaviek pavinien być hatovy mianiać svaju prafiesiju, asvojvać novyja navyki i adaptavacca da źmieny ŭmoŭ pracy.
Ekanamist davodzić, što ŭ budučym paśpiachovymi buduć tyja ludzi i hramadstvy, jakija zmohuć chutka reahavać na źmieny, pieravučvacca, asvojvać novyja technałohii i brać na siabie adkaznaść za svaju budučyniu.
Treba budzie navučycca demakratyi
U toj ža čas pośpiech zaležyć i ad palityčnaj sistemy. «Jak historyja pakazvaje, redka-redka aŭtarytarnyja lidary schoplivajuć niešta novaje. Zvyčajna jany naadvarot zakansiervujuć», — zaŭvažaje Daniejka.
Adnak i pry demakratyi nieabchodny čas, kab hramadstva zrazumieła nieabchodnaść pieramien. Dla Biełaruś sam pierachod da demakratyi — doŭhi praces.
«Treba budzie navučycca demakratyi», — havoryć ekanamist i zaŭvažaje, što, na jaho pohlad, na heta spatrebicca kala 25 hadoŭ.
Jon pryvodzić u prykład Polšču, jakaja prademanstravała, što ekanamičnyja pieraŭtvareńni mohuć być paśpiachovymi, kali abapiracca na mały i siaredni biznes i ŭstojlivuju palityčnuju sistemu.
«Heta kraina, u jakoj 70% VUP zhienieravanyja małym i siarednim biznesam. U Hiermanii — 45% (…) Čym vyšejšy uzrovień pradprymalnictva ŭ krainie, tym vyšejšy adaptacyjny patencyjał», —
tłumačyć analityk i zaŭvažaje, što na šlachu da demakratyi biełarusam nieabchodna raźvivać mižhrupavuju dynamiku.
«U mianie zaŭsiody vyklikaje pytańnie niazdolnaść biełarusaŭ da mižhrupavoj dynamiki, da dyjałohu. My adzinaja kraina — moža, niešta źmianiłasia — u Centralna-Uschodniaj Jeŭropie, dzie nie ŭźnikła nivodnaj zakupačnaj asacyjacyi (na ŭzroŭni krainy — NN). (…) Tamu ŭ bližejšyja 10 hadoŭ budzie narmalny praces pabudovy navyku hrupavoj dynamiki i dyjałohu».
Daniejka zapeŭnivaje, što kali ŭ Biełarusi budzie adkrytaje hramadstva, to reformy pryviaduć da adnaŭleńnia dynamiki ekanomiki, jakaja prykładna z 2012 hoda spyniłasia ŭ roście. Chacia ŭ krainie jość dobry patencyjał.
Patencyjał Biełarusi
Na acenkach Daniejki 60% VUP krainy prypadaje na pryvatny siektar pry tym, što ŭ krainie tak i nie była praviedziena pryvatyzacyja.
«Biełarusy na 15-m miescy ŭ śviecie pa svaich ekanamičnych kaštoŭnaściach — luboŭ da pryvatnaha biznesu, hatoŭnaść zajmacca pradprymalnictvam i hetak dalej.
Uzrovień davieru [biznesu] u nas niedzie 45%. (…) U skandynavaŭ — 60-70%, u niemcaŭ — 40%. To-bok my majem siaredniejeŭrapiejski ŭzrovień, a vakoł nas krainy sa značna nižejšym uzroŭniem. (…) U nas jašče i z mazhami narmalna. My, naprykład, pa rejtynhu IQ (…) znachodzimsia ŭ 20-cy.
A potym jość jašče cikavyja statystyčnyja danyja. Kali my biarom uzrovień technałahičnaha pradprymalnictva, intensiŭnaść, my 20-ja ŭ śviecie, a pierad nami ZŠA, Sinhapur — heta značyć, tolki raźvityja krainy», — davodzić analityk i vykazvaje ŭpeŭnienaść, što sakret takich dobrych pakazčykaŭ kryjecca ŭ mientalitecie biełarusaŭ:
«Heta biełaruskaja mientalnaść. Ja časta havaru, što biełarusy vielmi padobnyja da jaŭrejaŭ. Čamu? Tamu što ŭvieś čas žyli pad čužym presam i navučylisia adaptavacca».
Kamientary